V období od 30. januára do 7. februára sa uskutočnil vo francúzskom meste Clermont-Ferrand 31. ročník medzinárodného filmového festivalu krátkych filmov.



Clermont-Ferrand je malé mestečko, ktoré sa nachádza asi 350km južne od Paríža (3,5 hod. vlakom), neďaleko Lyonu. Je rodiskom Blaisa Pascala alebo aj domovom značky Michelin. Sídli tu veľa univerzít, špecializovaných predovšetkým na rôzne zdravotnícke odvetvia. Mesto má za sebou dlhú históriu, ktorá sa zrkadlí na rôznych stavbách, ale predovšetkým v takmer nedotknutom stave historického centra mesta 'Montferrand'. Čiže aj napriek relatívne malej rozlohe (v porovnaní s inými francúzskymi mestami) sa dá stráviť viacero dní prechádzaním a poznávaním zachovalej stredovekej architektúry.
napr:




Späť k festivalu. Po minuloročnom jubilejnom ročníku, mnohí ľudia vraveli, že tento ročník je slabší ako minulý. Pravdupovediac za celé obdobie, čo som tam bol, tak jediné, čo ma napadá, v čom mohol byť tento ročník slabší, sú sprievodné podujatia. Krátkometrážny festival v Clermont-Ferrand patrí medzi najväčšie podujatia svojho druhu na svete a jednoznačne kraľuje v Európe. Svedčí o tom počet prihlásených filmov tento rok - katalóg uvádza číslo 6124.
Súťaž sa delí na tri sekcie - Medzinárodná súťaž, Národná súťaž a Labo. Do medzinárodnej súťaže bolo vybratých 75 filmov, do národnej (rozumej francúzskej) 65 filmov a v súťaži Labo (filmy, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom vymykajú klasickej forme rozprávania, či prezentácie príbehu) spolu bojovalo 45 filmov. Svojho zástupcu v medzinárodnej súťaži malo aj Slovensko. Spomedzi deviatich prihlásených slovenských kraťasov bol vybraný animovaný film Štyri Ivany Šebestovej.

Okrem troch súťažných sekcií dopĺňalo program množstvo doplnkových blokov. Tento ročník festivalu bol venovaný holandskému krátkemu filmu, preto aj veľká retrospektíva holandských kraťasov, ďalej to boli sekcie venované filmárskym tandemom, pohľadu na Afriku, muzikálovým komédiám, severskému filmu, hudobným klipom, filmom pre detského diváka atď. Mimo oficiálneho programu bolo každé doobedie venované národným výberom. Mnohé vyspelé filmárske krajiny selektujú každoročne to najlepšie a prezentujú v jednom, prípadne dvoch premietacích blokoch, ktoré slúžia programovým scautom z iných festivalov, aby tu zhliadli krátke snímky preferované tým ktorým národom. Dokopy bolo premietaných okolo 400 filmov od 1 minúty do 40 min.

Filmy sa premietali v 14tich kinosálach, roztrúsených po celom meste. Všetko dôležité sa dialo v "Kultúrnom dome", kde boli aj dve premietacie miestnosti, pričom jedna z nich mala kapacitu okolo 800 miest.

Salle Jean Cocteau (najväčšia, počas otváracieho ceremoniálu vypredaná)

kumunizmom dýchajúca architektúra kultúrneho domu


Pri príchode nás obdarovali všetkými formalitami, vyše tisíc stranovým katalógom a taškou :) (nasledujúce dni bolo mesto zaplavené týmito taškami)


Prvý deň festivalu sa konal len otvárací ceremoniál, ktorý nebol žiadnym spôsobom svetoborný. Organizátori sa zamerali namiesto rečí na filmy a preto sa väčšinu času pozeralo. Vďaka tomu mali všetci možnosť vidieť aj film každého z členov poroty a tým aspoň sčasti spoznať ich prácu.
Druhý deň sa už šlo na ostro. Prvý pohľad do programu bol dosť šokujúci. Spleť farebných obdĺžničkov však mala samozrejme svoju logiku a koniec koncov sa v nej dalo perfektne orientovať. (pre zaujímavosť 8./9. strana katalógu http://www.clermont-filmfest.com/01_festival/09_autour/catalogue.html Premietacie časy v sálach boli rozdelené na párne a nepárne, takže žiadne problémy s pamätaním si začiatku predstavenia.

Osobne som bol veľmi zvedavý predovšetkým na účasť divákov a samozrejme na zloženie publika a jeho správanie. Už prvé dni som bol veľmi príjemne prekvapený. Každé predstavenie (ktoré som navštívil) bolo vypredané. Publikum netvorili len mladí ľudia, ako je to väčšinou u nás zvykom na festivale, ale ľudia rôzneho veku. Zaujímavá bola "lístková stratégia" - pri pokladni sa predávali lístky na projekciu bez akejkoľvek špecifikácie. Takže človek si kúpil lístok, vybral predstavenie a dúfal, že sa tam dostane :) Na súťažné projekcie sa bežne nedostalo do sály niekoľko desiatok ľudí..tí však nezúfali, nenadávali, neprotestovali, jednoducho sa otočili a šli na inú projekciu. Tým, že miesta neboli číslované dalo sa sadnúť kdekoľvek, keď sála dosiahla určité číslo, prišli ľudia od staff, pozreli kde je voľné, podľa toho doplnili počet a nikto naviac do sály nevošiel - žiadne preplnené schody, žiadne vchádzanie počas projekcie. Okrem tejto pozitívnej skúsenosti ma čakala ďalšia (čo som ale aj sčasti predpokladal, že to tak bude). Ruch v kinosále ustal akonáhle sa zhasli svetlá. Nikto neprehovoril ani slovo, rovnako nikto do seba netlačil pukance, alebo niečo tomu podobné (a to takisto aj v multiplexe, kde som zavítal na dve predstavenia). Nikto neodišiel počas filmu - kto chcel odísť počkal kým sa jeden film skončí a potom sa postavil a odišiel, aby nikoho svojim odchodom nerušil. Po každom jednom filme nasledoval potlesk, niekedy dva, dokonca aj tri som zažil. To bola celkom pozitívna skúsenosť, ktorú by nebolo odveci začať presadzovať aj u nás.
Z divákov a rovnako z dokonalej organizácie, kedy napríklad ani jedno predstavenie nezačalo neskôr, som bol veľmi príjemne prekvapený.

takto to vyzeralo takmer pred každým premietaním


Okrem premietaní sa konal aj tradičný filmový market, kde jednotlivé štáty ponúkali svoje národné filmové kompilácie a informovali o novinkách či pripravovaných projektoch.

miesto marketu športová hala


Za 7 dní môjho pobytu sa mi podarilo vzhliadnuť takmer všetky bloky medzinárodnej súťaže, všetkých päť blokov Laba a mnoho blokov medzinárodných výberov, čo v skratke znamená niečo cez 200 filmov. Kvalitatívne od veľmi slabých až po naozaj skvelé filmy, ktoré sa sústredili najmä v experimentálnej časti (Labo).

Víťazom medzinárodnej súťaže sa stala snímka Everyday Everyday režisérky Tan Chui Mui, ktorá dokázala, že Malajzia stále produkuje kvalitné filmy a že jej vítazstvo v roku 2006 v Rotterdame nebolo vecou náhody.
Cena kritiky patrí filipínskemu filmu Andong - veľmi dobrá soc. komédia o dvoch malých chlapcoch, ktorí chcú od mamy telku, aj napriek tomu, že ledva majú, čo do úsť dať.

Hlavnú cenu v "experimentálnej" súťaži Labo získala (z internetu) každému známa snímka Muto http://www.youtube.com/watch?v=uuGaqLT-gO4 - pravdupovediac tam boli aj lepšie veci :)

(Francúzsku súťaž som nesledoval)

Z celého pobytu, ale najmä z priebehu festivalu mám veľmi dobré dojmy a pevne dúfam, že sa mi tam nasledujúci rok podarí vrátiť.