picasso mi bol dlho nesympaticky. nechapal som, cim ludi oslovil, lebo mne jeho najznamejsie diela nic nevraveli. potom som sa dozvedel, ze bol skvelym klasickym maliarom a k experimentu, ktory bol pre mna taky nezaujimavy presiel neskor, tak ma to zaujalo. teraz mam na to taky nazor, ze:
1) v case, ked tvoril, maliari objavovali nove moznosti prejavu. to, coho sme dnes uz presyteni (teda samozrejme kto ako), bolo treba kedysi objavit a v casoch, ked si ludia nevedeli pod pojmom malba predstavit nic ine, nez portret, alebo krajinku to bolo isto odvazne a velmi kreativne, vzrusujuce, ako vyprava do neznamych krajov.

2) podla toho, co som o picassovi cital a co som videl mi vychadza (vlastne to aj sam nahlas vravel), ze hladal detsky naivnu volnost v malovani. vravi sa o nom, ze bol genialnym maliarom. nechcem spochybnovat jeho prinost do vytvarneho umenia, ale myslim, ze popri jeho ospevovanej genialite (ktoru jedni beru ako pismo svate a druhi sa len usmievaju pod fuzy) mnohym unika skutocny obsah: akt cistej intuicie, bez rafinovanosti rozumu - teda podla mna. ked poviem, ze picasso bol genius, tak som skoncil, ale ked dam otazku, ako pracoval, preco, aka bola jeho vizia, tak mi odpoved vselico napovie nie len o jeho dielach, ale moze ma to inspirovat v mojej praci a dokonca nie nutne vo vytvarnej praci, ale celkovo v zivote.