Stopovanie Barcelona - Bratislava (oktober 2005)

moj osobny rekord: za 29 hodin(!) - 1400 km
- vyrazil som rano z Barcelony o 8.00 a o 13.00 som vystupil v Petrzke :-)

podotykam ze velky, spinavy, v teplakoch, roztrhanom triku, najvacsim batohom s poprivazovanymi igelitkami, cirom a potetovany a nevyspaty po celonocnej zurke (ukoncili sme ju rano v metre)... doteraz nechapem :-)

Cesta:

1. z barcelony do La Jonquera vseliak, tazko, prsalo, nakoniec sa zmiloval nejaky ucitel a asi po dvoch kilakoch vzal dalsieho stopara a vravel nieco take ze aj on bol mlady a stopoval...

2. potom namiesto ocakavaneho kamionu som chytil obstarozny parik s pickupom ktori ma nalozili dozadu, sice ma to hadzalo hore-dole, ale odviezli ma do Peprignan

3. otial ma vzal vyficany rumun na brutalnom fare, ze ide do milana, neveril som. no nakoniec to bolo iba par kilakov do montpelier (asi sa mu nezdalo ze som zaspal) a tak ma zrazu zobudil, boli sme na pumpe, stal vonku a cez otvorene dvere mi ukazoval ze nech vystupim, ze je koniec. skoda. zdalo sa to neskutocne.

4. tam ma vzal distingvovany architekt do Lyonu, prehovoril ma, povodne som chcel ist po pobrez. A ja som vtedy lutoval ze som nesiel s pani ktora mi zastala predtym - mala velke auto, v nom rozsypane licidla, noviny, kabelku, blbosti, velky klobuk, rukavicky, velky perlovy nahrdelnik... uff, ako z filmu. no, az ten architekt mi vysvetlil ze je to lepsie, nejako sa mi uz nechcelo cakat a tak som nastupil. bol strasne mily, bohaty, no asi po 20tich minutach som neslusne zaspal. zobudil ma az v Lyone, na obchvate, dal mi instrukcie ze ako a dal mi cislo, ze ked nic nestopnem, ze pride po mna a mozem prespat unho.

5. tam ma ale vzal kamionista - v style 80's, na hlave tmava trvala, zlata nausnica, retiazka, tielko, potitko a pustal mi dvd kiss a alice cooper. nakoniec som ale aj tak (nastastie) zaspal. vyhodil ma na francuzsko-talianskej hranici, nikde nic, len hory, noc, cesta, zima a velke stanoviste na vyber mytneho. neviem ako sa to volalo, no po 5 minutovom behani po 8prudovke ma vzali policajti ci som normalny a hodili ma asi 3 kilaky na najblizsiu pumpu.

6. tam to vyzeralo ako vo westerne, ticho, traja tipci na bare, hlavy sklonene, oci zabodnute do salok... no nelenil som, spytal som sa kto ide na milano a len jeden tipek isiel tym smerom, ale len asi 100 kilakov. nevadi, uz som cakal s ruksakom pri jeho aute. no ked uz nastupoval prislo este jedno auto, tak som narychlo zvolal na vodica ci nejde na milano, povedal ze ide do milana, tak som sup, hodil batoh z auta do auta a az vtedy mi doslo ze sa ho pytam ze ci ma vezme. on sa zarehnil, povedal ze nech pockam pokial si da kavu a ok. chlapik bol francuz, velmi prijemny, na zaciatku som sa mu bal prihovorit po anglicky, ale nakoniec sa z neho vysvihol tipek co nenavidi francuzsko (neveril som), chce ist zit do USA a uz mu chyba robit len tri roky a odide, co je jeho celozivotny sen (podotykam ze mal asi 50 rokov) zverina. krmil ma kolacmi, ponukal lucky strike, pustal pink ployd a este ma vzal na kavu. ako v raji. vyhodil ma na poslednej pumpe na obchvate ked musel odbocit, krasa.

7. nelenil som a prveho tipka co tankoval do auta som sa spytal ci ide na benatky, on ze tym smerom, do padovy, tak som si sice zvesil batoh na jedno tameno, ale taktne pockal na odpoved ci ma vezme. od rozpacito povedal ze ano, no este musi ist na zachod. pockal som ho, cestou vysvitlo ze ma firmu na predaj roznych trekingovych veci a snazil sa ma nahovorit zeby som to predaval na slovensku. no, vzal som si katalog a kontakt, ale este som sa mu neozval :-)

8. od padovy som mal najdlhsie cakanie, nikde ziadne auta, zima, tma, cas nad ranom... nakoniec som behal po parkoviskach na kamiony a pri jednom pod takou tou prevratenou kabinou dopredu som nasiel tipka ako si robi caj, tak som sa ho spytal ci nejde na benatky. zrazu sa z neho vyklul madar, no zverina, nerozumel som ani skoro, ale potesil som sa ako keby som stretol slovaka. on sa potesil tiez a aj ked som mu hovoril ze nerozumiem, kecal cely cas po madarsky. mrte. vysvetlil mi este, ze ma hodi na udine, lebo potom odbocuje, ukazal mi na mape ze je to mojim smerom, super. a stale kecal. madarsky. medzi tym som rozumel len nieco ze "bazmek komunistas", co som pochopil ze asi nadava na komunistov, s cim som sympatizoval, tak som prikyvoval. on dalej kecal, trepal do volantu, hovoril "bazmek komunistas" a ja som sa pucil od smiechu. no situacia jak zo surealistickeho filmu. jasne ze som zase zaspal a zobudil ma az na pumpe pri udine, kde som vystupil

9. v udine som hned narazil na slovaka z martina s kamionom, co ma strasne potesilo, nebol nastastie zhovorcivy a hned som sa ho spytal ci mozem spat, on ze ano, ale ze pojde len urcity cas, lebo musi tankovat a stat. ked ma zobudil, neviem kde, niekde v rakusku, tak hned oproti tankoval kamion cechun, a spytal som sa ho ci ide na Vieden, on ze ano.

10. vzal ma, volal sa Tomas a bol to asi najprijemnejsi stop aky som zazil. strasne prijemna debatka o zivote, ten jeho bol teda dost zaujimavy, mal so zenou dve deti, rozviedli sa a po desiatich rokoch sa zase dali dokopy a vzali a maju dalsie dieta. o muzike. na prestavke ma vzal na kavicku, neveril som, vytiahol gitaru a zahral mi. v aute mal pocitac, dvdcko, internet. no proste domacnost. ked sme zastali vo viedni, este sme stali a kecali. no super.

11. tam som stal uz netrpezlivo, kedze som citil ze som blizko, no mrte aut len tak frcalo a nic... no cakal som na kraji frekventovanej cesty, blbe miesto, plno ludi len zakyvalo ze nema ako a kde zastat. ale asi po pol hodine som doslova prebodol prosiacimi ocami nakladne auto so slovenskou znackou ktore sice daleko, ale po nebezpecnom manevri zastalo a ja som behal a tomu zjebaniu od vodica ze kde stojim v slovenskom jazyku, este aj s vychodnarskym prizvukom, som sa s usmevom tesil. tipek isiel z holandska, ze tam chodi kazde dva tyzdne a nosi vypchavky do ramien ktore si nejaka odevna company davala robit pri presove lebo je to lacnejsie (plny nakladiak vypchavok do ramien kazde dva tyzdne?? wtf? neveril som). Vyhodil ma na Eisteinovej v petrzalke oproti auparku, vtedy sa dalo este preliezt cez zvodidla, tak som s radostou presiel pesi cez sad janka krala az do mesta a po pol roku mimo slovenska som si v trznici v klobuku dal fazulovu polievku a v Lyceu Bernarda.... uaaa!

ps: finta bola ze som neschadzal z dialnic a isiel som sytemom pumpa-pumpa