Človek a mäso – patríme k sebe?

Priemyselný rozmach v posledných desaťročiach a s ním spojený spôsob stravovania spôsobili, že väčšina ľudí v našej krajine si nerozlučne spája svoje stravovanie s mäsom. Dokonca aj kedysi na škole nás učili, že človek je všežravec a mäso prirodzene patrí do jeho jedálnička. Je to však pravda ? Pozrime sa na to bližšie v nasledujúcom článku.

Živočíchy delíme - podľa istých znakov stavby tela – na bylinožravce a mäsožravce. (Teda nie podľa toho ČO jedia, ale podľa toho, akým SPÔSOBOM TRÁVIA potravu, resp. akú majú stavbu tela ako takú). Teória o tzv. všežravcoch je vlastne neopodstatnená, fyziologicky a antropologicky sa v prírode nevyskytujú – tráviaci systém je, ako uvidíme ďalej, buď uspôsobený na trávenie mäsa alebo rastlín. Všežravce by teda museli mať dva tráviace systémy. (Systém, ktorý trávi rovnako spoľahlivo a ku prospechu jedinca mäso aj rastliny neexistuje). Ak sa niektoré bylinožravé živočíchy občas uchyľujú ku konzumácii mäsa, je to z dôvodu núdze, v čase keď majú málo rastlinnej stravy. Dnešný človek však v stave núdze nie je.

Prejdime si teraz celú tráviacu sústavu a všimnime si rozdiely v tvare, funkcii a spôsobe trávenia u mäsožravcov a u bylinožravcov. Začnime zubami – mäsožravce majú nepravidelný chrup s výraznými očnými zubami určenými na trhanie mäsa, stoličky chýbajú (šelmy nemelú potravu). Bylinožravce majú pravidelný chrup s malými očnými zubami a so širokými stoličkami určenými na drvenie a rozomletie potravy. Sliny – mäsožravce majú len malé slinné žľazy (nepotrebujú predtráviť potravu), ich sliny sú kyslé a neobsahujú ptyalín (enzým štiepiaci škrob rastlín). Bylinožravce majú dobre vyvinuté slinné žľazy (potrebujú veľa slín na predtrávenie potravy), ich sliny sú zásadité a obsahujú ptyalín. Potrava u mäsožravcov zotrváva len krátko v ústnej časti, šelmy potravu trhajú a hlcú celé kusy, ich čeľuste sa pohybujú takmer výlučne smerom „hore-dolu“. Bylinožravce potrebujú rastlinnú stravu predtráviť, potravu hryzú a dlho prežúvajú, čeľuste sa pohybujú všetkými smermi (aby mohli byť obilniny dobre požuté). Tekutiny – mäsožravce vodu chlípu pomocou jazyka, bylinožravce ju srkajú cez zuby. Pokračujeme ďalej tráviacou sústavou: žalúdok je u mäsožravcov jednoduchý so silným kyslím prostredím spôsobeným veľkým množstvom žalúdočnej kyseliny potrebnej na trávenie zvieracích kostí, šliach a svalov. Bylinožravce majú komplikovaný žalúdok alebo žalúdok dokonca obsahuje viac častí, koncentrácia žalúdočnej kyseliny je 20x slabšia. Dĺžka tráviaceho traktu je u mäsožravcov len 3- násobkom dĺžky tela, mäso musí byť rýchle vylúčené z tela, pretože v tele hnije a vytvára toxické látky, ktoré by sa mohli z čreva vstrebať do krvi. U bylinožravcov dosahuje dĺžka tráviaceho traktu asi 10-násobok dĺžky tela, pretože rastlinná strava potrebuje dlhší čas na vstrebanie. U mäsožravcov prebieha trávenie hnilobnými procesmi, u bylinožravcov kvasením (bez vzniku hnilobných jedovatých látok). Hrubé črevo u mäsožravcov je rovné a hladké. Ďalšími znakmi sú: ostré pazúry u mäsožravcov oproti tupým nechtom bylinožravcov; mäsožravce nemajú póry v koži a preto sa ochladzujú dýchaním s vyplazeným jazykom, bylinožravce sa ochladzujú potením cez póry v koži.

Kde sa nachádza v tomto hodnotení človek? Podľa týchto kritérií jednoznačne na strane bylinožravcov – človek je bylinožravec – ani jeden zo znakov mäsožravcov mu neprislúcha! (Pripomeňme si, že ide o funkčné porovnanie tráviacich procesov a nie iba o nejaké vonkajšie porovnanie podôb). V rámci bylinožravcov patrí človek - spolu s niektorými opicami – do skupiny tzv. plodožravcov s niektorými špecifickými znakmi. Ich žalúdok je o čosi jednoduchší ako u bylinožravcov, dĺžka tráviaceho traktu je však zhruba až 12-násobkom dĺžky tela, hrubé črevo je dlhšie a zatočené do tvaru obráteného „U“. Ľudské hrubé črevo má na rozdiel od všetkých živočíchov charakteristickú zvrásnenú štruktúru. Je tak uspôsobené na ukladanie zbytkov potravy objemnejšej ako je mäso, ale menej objemnej ako tráva. Tráviace procesy v ňom prebiehajú štiepením tráviacimi enzýmami alebo miernym kvasením. Ľudskému tráviacemu traktu tak najlepšie vyhovujú plody rastlín – semená, ovocie, orechy, obilniny, strukoviny, plodová a koreňová zelenina, niektorá listová zelenina. Tieto plodiny nevyvolávajú v ľudskom čreve nijaké patologické stavy, trávia sa bez zahnívania (trávenie mäsa) alebo silného kvasenia (trávenie tvrdých tráv). Rovnako v Biblii nachádzame - „A Boh povedal: Hľa, dal som vám na celej zemi každú bylinu nesúcu semená i každý strom nesúci plody zo semena. To budete mať za pokrm“.

Bohužiaľ napriek jednoznačnému určeniu človeka ako bylinožravca, podľa jeho spôsobu trávenia potravy, nachádzame v našej krajine stále málo uznania zo strany lekárov i bežných ľudí. Najčastejším protiargumentom je tzv. prispôsobenie sa človeka vekmi na používanie mäsitej stravy, hoci týmto konštatovaním svoje argumenty vyčerpali (človek bol pôvodne zberačom plodov – bylinožravcom a predpokladá sa, že asi nástupom doby ľadovej bol nútený zaradiť občas do jedálnička aj mäso). Čím konkréte sa prispôsobil - zmenou tvaru zubov, čriev, zložením slín, kyselín atď. - sa už nedozvieme, lebo vlastne niet čo povedať. A hoci sú to práve lekári, ktorí sa často dovolávajú vedeckých dôkazov, tieto nepopierateľné fakty proste ticho ignorujú, zotrvávajúc na svojom nulovom argumente.

Mgr. Jarka Červeňáková

Zdroje:
Milan Záruba : Proč nejíst maso, vyd. AVATAR 1996
MUDr. Igor Bukovský : Vegetariánske dieťa, vyd. Nový ŽIVOT TRUCA s.r.o. 1992
Górakšja a vegetariánství, vyd. LOTOS 1990