sedeli sme si v jednom bare s kamaratmi. pri nasom stole sa objavil stary dedko ci si moze prisadnut. bol tichy, ziadny alkoholik. hned prisla barmanka a pytala sa ho co si objedna. povedal ze nema peniaze. hned som si vsimol ze ma velmi zaujimave oci. jeho pohlad bol iny ako pohlady dalsich dedkov. rozpraval velmi pomaly a pozeral sa vzdy priamo do oci. nikdy pred tym som ho nevidel.


ma 82 rokov. byva sam v byte na tom istom sidlisku kde ja. zena mu zomrela pred 4 rokmi. cele dni vraj doma len sedi a rozmysla nad zivotom... v tv obcas kukne sudnu sien a dake kriminalky ale inac nic... obcas sa vraj ide previezt do lit. mikulasa alebo ruzomberka.. (asi 100 kilakov).. tam sa poprechadza a ide domov.
bojoval v druhej svetovej vojne.. stale pouzival veta: "zivot je uz taky" .. vraj je stastny.. a este si uziva zivot... bolo na nom vidno ze ja rad ze sa s niekym rozprava.

pytal sa mojej priatelky kde chodi do skoly.. vypital si meno, skolu .. a vraj ju dakedy pride pozreit.. porozpravat sa ... objednali sme mu pivo..
pil ho veeelmi pomaly..