V nedeľu ráno som sa vrátila z dvojtýždňového personal development programu v Holandsku. Priniesla som si infekciu horných dýchacích ciest, vyše 900 fotiek, zošit plný úžasných poznámok, hlavu plnú spomienok a nových ideí a vo facebooku mi pribudlo 45 ľudí, ktorí sa za posledné dni stali blízkou súčastou môjho života. Niektorí viac a niektorí menej. Priniesla som si chuť stať sa súčaťou Synergy Group trochu viac, aj ako participant, aj ako co-trainer. Priniesla som si maličký návod ako ešte viac skvalitniť svoj život a kopec slov, ktoré mi budú ešte mesiace rezonovať v hlave.

Do Holandska som odchádzala v stave maximálnej spokojnosti, istoty a odhodlania, vedomia svojich cieľov a ciest k nim. Mala som postavený život na svojich hodnotách a snoch a šťastí z ich plnenia. V rukách som držala pevne svoje plány a nikdy som sa necítila sebavedomejšia.

A teraz som sa vrátila a mne zrazu došlo...že som si vôbec neni istá, či to za čím idem, je naozaj to, čo chcem...či ten adrenalín a úspech za to stoja...za to, že sa stále niekam ženiem..

Stoja?

Stojím a vidím všetko, čo v živote mám a som na seba hrdá. Ale na druhej strane vidím všetko ostatné, čo som si kvôli svojej tvrdej práci musela odoprieť. Nie som na to príliš mladá? Ženiem sa za niečím, aby som niečo dokázala, niečo vybudovala, pracovala na svojej budúcnosti. Všetko na úkor spánku a milión ďalších vecí, ktoré som v živote chcela. Prečo? Je pocit hrdosti dostatočným dôvodom?

Možno je čas prestať. Alebo si dať pauzu. Veď stavať svoju kariéru môžem aj neskôr. Počká. Možno je čas, aby som sa začala učiť francúzštinu, začala chodiť na hodiny klavíra, chodila viac do lesa, športovala, čítala...viac oddychovala a vychutnávala si život nie v behu...

Byť busy ma bavilo najviac na svete.
Ale naozaj? A prečo vlastne?

Je čas usporiadať si veci v hlave a urobiť rozhodnutia.
Dať si na papier pre a proti a určit si priority.
Alebo nerozmýšľať a začať konať.
Action not thoughts, ako nás učili v Holandsku.

A chcem byť viac s Bárou.
Mám strach, neskutočný strach, čo sa môže stať a kedy.
Som postavená pred niečo
a neviem, ako sa chovať,
čo povedať,
ako sa cítiť.
Chcem s ňou tráviť viac času.
Chodiť sa prechádzať, loziť na stenu,
ísť do Benátok.
Chcem plniť jej sny.
Aspoň kúsky.
Kým je čas...