Dano teraz zase kazdy den vymysla, ako ho boli brusko alebo hrdlo, lebo nechce do skolky chodit. Je mu luto, ze som s malou doma a on musi ist prec. Ale to, co pises, pozname aj my - v skolke sa oblecie, obuje, ale doma vymysla, ze nevie. Najhorsie je, ze v tej skolke nie som, aby som dokazala relevantne posudit, ci hovori pravdu, alebo si vymysla - lebo ma celkom bujnu fantaziu. Napr. ze ho chlapci biju - comu neverim, lebo ucky sa mi zdaju dost akcne, ze by tomu urobili hned kratky proces. Alebo ze spapal cely obed - sosovicu - ktorej by sa doma nedotkol ani palicou. Ucitelky mi semtam rozpravaju, ako sa stale mota okolo nich a dookola ich tyra otazkami typu: Kde je mamka? Kedy pride mamka? Co robi mamka? Dost sa to zhorsilo po Vianociach. Je to predsa len zataz pre tie male hlavicky, treba im dopriat cas, aby sa prisposobili. Danovi predsa len pribudla sestricka, je to nova situacia a musi to nejakym sposobom spracovat.