cwbe coordinatez:
809096
2788977
4411243
4416080
4417996
4418096
4418312
4418525

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::1
show[ 2 | 3] flat
hocico o spanielskej obcianskej vojne a riadeni vyroby medzi rokmi 36-37 na uzemiach pod spravou takmer trojmilionovej anarchistickej CNT-FAI. celkom podnetne su aj informacie o sovietoch od roku 1917 do cca 1919-21, kym ich ovladli bolsevici a neskor stalinisti.

zakladne principy tu predsa boli popisane, ak chces podrobnejsie, mas moznost samostudia, zdrojov je hojne (najma v pripad espanielska, z ruska je prikladov menej a asi sa aj tazko bude rozlisovat bolsevicka propaganda a vyuzivanie povodnych zdrojov).

google je tvoj kamarat. alebo mozno sa tu najde niekto, kto sa s tym chce piplat, ja nie.

vsetko samozrejme bart ako podnety na debatu a nie recepty na buducu spolocnost. preco tu uz tiez bolo vysvetlovane.




008090960278897704411243044160800441799604418096044183120441852504418810
dukinko
 dukinko      08.01.2009 - 13:17:15 , level: 1, UP   NEW
No diki aspon za to co si napisal, aj ked to je zase na strasne dlho...googlit atd...a riesit spolahlivost a podobne...cize na dlhodobe studiu.

Ja som len dufal, ze tak ako je k dispozicii pomerne stucna kritika ku kapitalizmu vo forme komixu.

Tak podobne bude aj strucny vyklad a priklad ako by to malo byt inac...

To je to co ja teraz hladam.

00809096027889770441124304416080044179960441809604418312044185250441881004420870
talk
 talk      08.01.2009 - 23:49:44 , level: 2, UP   NEW
Myslim, ze brozura o lodeniciach Puerto Real ide vo vela veciach k podstate. Na priklade jedneho boja mozes vidiet viacere anarchisticke principy. Nie je to o tom, ako by pracujuci riadili vyrobu, ale k tomu je podnetna napríklad fabrika Zanon v Argentine. Je to tom dost textov, dokonca aj dokument "Zanon, tovaren bez sefov".

No a potom hovorim, o spanielskych kolektivoch pod spravou CNT-FAI, tam je vela veci priamo o vyrobe v masovom meradle. Zdrojov je vela, ze ich sem nikto nelinkuje je asi preto, ze jednak na to neni moc cas (a v neposlednom rade aj chut, kedze uz sme velakrat videli, ako boli rozne linky primitivne ignorovane) a dokaze si ich kazdy, kto ma zaujem, najst aj sam.

Vsekto su to "orientacne veci". Mozno presnejsie povedane, na diskusiu a hladanie lepsich sposobov. Co mi pride ako uplne "prirodzeny" sposob, akym sa tvori historia a zmena. To len znova poznamka pre tych, ktori cakaju recepty a pritom system, ktori sami obhajuju, strukturne podporuje masovu mizeriu...

00809096027889770441124304416080044179960441809604418312044185250441881004418931
Zlad!
 Zlad!      08.01.2009 - 13:49:28 [6K] , level: 2, UP   NEW
napr. vynatok z brozurky http://priamaakcia.sk/data/File/nvn.pdf ktora tu uz bola spomenuta

Hoci neexistujú žiadne dokonalé odpovede a recepty, radi by sme predstavili myšlienku priamej demokracie zdola, delegátskeho systému a federalizmu. Ich východiskom je, že ľudia zorganizovaní vo vlastných organizáciách a spoločenstvách najlepšie vedia, čo potrebujú. Aj tu sa dá hovoriť o zástupcoch, no v odlišnom význame ako pri zastupiteľskej demokracii. Ide o tzv. delegátov a ich konanie sa odvíja od vôle všeobecného zhromaždenia, ktoré ich „zvolilo”. Práve všeobecné zhromaždenie je miestom, kde sa rozhoduje, čím sa zabezpečuje kontrola spoločenstva nad životom, nad verejným dianím a politikou. Verejné zhromaždenie sa môže týkať pracoviska, školy, bytovky, štvrte, sídliska, dediny, mesta atď. a môže zahŕňať desiatky, stovky či tisíce ľudí. Koniec koncov, nie je to nič, čo by bolo cudzie ani dnes – napríklad domové a odborárske schôdze sú bežnou súčasťou života.

Čo ale v prípade, keď je potrebné riešiť nadregionálne problémy alebo problémy viacerých „jednotiek“ (pracovísk, škôl, bytoviek, štvrtí, dedín, miest...)? Vtedy sa môže rozhodovať prostredníctvom delegátskeho systému. Čiže, stretávajú sa delegáti, ktorí sú sprostredkovateľmi návrhov a záverov zhromaždení. Aby sa zamedzilo zneužitiu takejto pozície na presadzovanie individuálnych záujmov, platí, že ich „funkcia“ končí vykonaním úlohy, ktorou boli poverení na zhromaždení. Ide o tzv. imperatívny mandát - delegáti tlmočia vôľu a závery, ktoré vychádzajú z diskusií na základnej (miestnej) úrovni na zhromaždeniach. Inými slovami, delegáti reprezentujú konkrétnu komunitu a nepresadzujú svoj názor, či emócie, ale stanovisko vlastnej komunity - nemajú výkonnú moc a sú
kedykoľvek odvolateľní. Trošku zjednodušene by sme ich mohli prirovnať k hovorcom.

Takto fungujúci systém v sebe obsahuje možnosti pre vytvorenie množstva výrobných, spotrebiteľských, sociálnych, kultúrnych a iných federácii, ktoré budú najlepšie napĺňať konkrétne a špecifické potreby ľudí. Federalizmus v tomto zmysle je pre nás vyjadrením a zároveň zárukou rovnosti a dôstojnosti v akejkoľvek organizácii a teda aj v ľudskej spoločnosti.

Prístup k spoločnosti, ktorý sme tu v krátkosti načrtli je základom filozofie anarchizmu a vyjadruje náš pohľad na svet. Hoci anarchizmus bol a je neustále znevažovaný a jeho význam prekrúcaný, jednak kvôli tomu, že je málo známy, jednak kvôli zásadnejkritike a odmietnutiu moci a nadvlády človeka nad človekom, nemyslíme, že by mal byť menej efektívny. Práve naopak...

Na týchto princípoch dokázali fungovať obrovské územia na
Ukrajine v rokoch 1919-1922 (pokým neboli zničené boľševikmi), či počas španielskej občianskej vojny v rokoch 1936-39, kedy mali anarchistické odbory takmer 2 milióny členov a členiek (pokým neboli zničení útokmi Franca a politickými hrami Stalina). Dnes takto fungujú možno menšie územia, menšie organizácie a menšie projekty, no fungujú. A to nie je vôbec zlý začiatok, no nie?