komiksu som venoval asi 10 minút.
a hoci chápem že vám tu nejde prednostne o reštaurácie, chytil som sa práve tejto čiastkovej otázky, lebo ma zaujala. ťažko sa mi totiž predstavuje, ako by sa mal stravovať človek, ktorý nevie variť, alebo sa mu nechce učiť variť, alebo sa mu proste nechce (vždy) variť.. ale zase chcú sa mu iné veci, ktoré preferuje namiesto varenia - napr, rád maľuje.

čo teda ak sa tento človek dohodne s niekým, koho záľubou je práve varenie, že mu namaľuje obraz, ak mu ten druhý uvarí obed?

je takáto deľba práce z vášho pohľadu ešte akceptovateľná?
ak áno, kde je potom tá hranica kedy sa stáva vykorisťujúcou, odcudzujúcou?
vtedy keď dakto musí robiť za odmenu niečo, čo nerobí s radosťou?
myslíte si že je možné, aby si každý zaobstarával obživu spôsobom, ktorý mu robí radosť?
a kto bude teda robiť nakoniec podradné práce (keďže tie nezmiznú)?

sorry, za môj infantilný štýl, nie som filozof. a možno na toto všetko dal odpoveď už marx vo svojom Kapitáli, ale nemám čas si ho teraz prečítať, preferujem momentálne iné aktivity :)