1
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
Fakulta sociálnych a ekonomických vied
Odbojárov 10/a, P. O. Box 129, 820 05 Bratislava
Keď klamstvo má byť pravdou.
Úvod.
Projekty spolufinancované ESF vytvárajú u nás priestor pre riešenie rôznych okruhov
spoločenskej praxe. Jedným z nich je i oblasť vysokého školstva, ktoré svojim aktuálnym
finančným potenciálom vidí v tomto smere jednu z ciest vlastnej záchrany i záchrany hodnôt
a cieľov pri výchove vlastných absolventov. Je však pritom z rôznych strán pozorne
sledované, pričom nie vždy serióznymi postupmi a metódami.
Podstata problému.
Presvedčili sme sa o tom aj na FSEV UK v Bratislave pri riešení troch projektov na Ústave
aplikovanej psychológie (ÚAP), spolufinancovaných ESF, v rokoch 2006-2008: Maturant
manažér, Profesijné poradenské centrum pre študentov VŠ v regióne BSK, Human Resources
Akadémia (HRA). Obsahove projekty priamo súviseli s pedagogickou (vzdelávanie
v programe Sociálna a pracovná psychológia na všetkých troch stupňoch) a vedeckou
(projekt VEGA „Mladý a nadaný manažér typu „High- potentials“ v systéme organizácie“)
činnosťou tohto ústavu. Projekty boli vypracované tak, aby zachytávali najdôležitejšie
obdobia človeka vzhľadom k jeho pracovnému pôsobeniu, t. j. obdobie prípravy na voľbu
povolania a poradenstvo v tomto smere najmä na manažérsku pozíciu a zaujatie pozície
manažéra. Projekty boli prijaté a schválené MŠ SR v roku 2006, po opakovaných žiadostiach
z roku 2005.
V tom istom roku boli schválené a prijaté 2 projekty v rámci Ústavu európskych štúdií FSEV
UK v Bratislave (Bakalársky a magisterský program „Európske štúdiá“ vyučovaný
v angličtine a francúzštine), ktoré s vyššie uvedenými projektmi obsahove ani realizačne
nesúvisia, ale ich riešitelia, resp. inštitúcie boli a sú aktívnymi objektmi vstupujúcimi do ich
„problémov“. A to tak prostredníctvom jej predstaviteľov, ale aj vtedajšieho dekana fakulty.
Základný problém vznikol na jeseň v r. 2006, keď v rámci výberového konania pre určité
časti projektu HRA bol vyradený uchádzač (občianske združenie), v ktorom na pozíciách
konateľov vystupovala vtedy zamestnankyňa Ústavu európskych štúdií FSEV UK a jej
manžel. Odvtedy začal systém napadávania oprávnenosti rozhodnutia v rámci výberového
konania (návrh na trestné stíhanie), realizácie jednotlivých postupov pri riešení projektov
ÚAP FSEV zo strany vyradeného uchádzača, ktoré viedli k predlžovaniu riešenia úloh
výskumov a nakoniec medializácii problematiky.
2
Negatívnu úlohu tu zohral aj vtedajší dekan fakulty, ktorý síce doklady o rozhodnutí
vyradenia uvedeného uchádzača sám podpísal a akceptoval, v nasledujúcich obdobiach (
v čase predvolebného obdobia na pozíciu dekana a aj po jeho ukončení) začal prezentovať
kritický postoj k projektom ÚAP, podporovať stanovisko vyradeného účastníka výberového
konania a následne urobil niekoľko neoprávnených finančných úkonov v neprospech
projektov a fakulty.
Medializácia.
Je dokázateľný podiel vyššie uvedených osôb na vyvolaní zvýšenej aktivity médií,
konkrétne televízie TA3 a denníka Pravda, pri „posvietení si“ na tri projekty riešené
Ústavom aplikovanej psychológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK
v Bratislave. Išlo pritom o účelovú aktivitu určitých ľudí, informácie ktorých si panie
redaktorky nekriticky osvojili a medializovali prostredníctvom svojich médií.
Približne v rovnakom čase ( leto 2008) redaktorky TA3 a Pravda sa vzácne zhodne
dožadovali stanoviska ku konkrétnym problémom fakulty pri riešení týchto projektov. Už
samotný postup dožadovania sa stanoviska bol zarážajúci:
Redaktorka Pravdy Z. Petková ma dňa 7. 8. 2008 (v čase prázdnin a dovoleniek)
vyzvala e-mailom, kde mi pripomenula, že ma nemôže zachytiť, a preto touto formou žiada
o odpovede na presne popísané chyby v našich projektoch. Na výzvy som nereagoval,
pretože bol zjavný zdroj takejto informácie a tiež preto, že som si čerpal dovolenku. Po
druhej výzve menovanej (15. 10. 2008) som jej zaslal odpovede, za ktoré mi poďakovala
a skonštatovala, že hoci už má príspevok vypracovaný, „ v záujme objektivity ich do textu
zaradí“ (Článok bol pod názvom „Eurofondy na školy pretiekli cez vilu pri Slavíne“
uverejnený v Pravde dňa 24. 10. 2008).
Redaktorka TA3 M. Kubániová dňa 11.9. 2008 mi telefonicky oznámila, že by chcela
odpovede pred kamerou nahrať v ten deň, pretože večer musí celú reláciu ukončiť
a pripraviť do vysielania. Už samotný výpočet výhrad voči našim projektom a tón
redaktorky ma presviedčal o jej pevnom presvedčení, že sú to opodstatnené výhrady,
osvojila si ich ako realitu a mňa stavala do pozície obžalovaného. Toto som odmietol,
pričom iba táto časť nášho telefonického rozhovoru bola zaradená do vysielanej relácie.
Moje výzvy na osobné stretnutie zostali nepovšimnuté.
Rukopis autora scenára týchto akcií je nám zainteresovaným dobre známy, s ktorým sme
v podstate tri roky v konfrontácii pohľadov na naše projekty. Je predstaviteľom inštitúcie
(občianskeho združenia), ktoré podalo návrh na trestné stíhanie vo veci uskutočneného
výberového konania a „nespravodlivého uprednostnenia iného uchádzača“. (Popritom sa pri
„zháňaní“ práce v rámci projektov ESF na jednej fakulte UK odvolával na našu dobrú
spoluprácu). Zrejme - vzhľadom na svoju pracovnú vyťaženosť - zabudol dodať, že po
konzultáciách s právnym oddelením rektorátu UK (RUK) som okamžite výberové konanie
zrušil a ďalej sme v riešení projektu postupovali inou cestou. Zabudol dodať aj to, že návrh
bol vyšetrovateľkou zamietnutý, ale následne ním zaslaný na generálnu prokuratúru.
Výsledok zatiaľ nie je známy.
Ďalšie prezentované „chyby“ v projektoch sú tiež z jeho dielne, doložené vlastnými
detektívnymi postupmi a cestami, niektoré zákonne podloženými prístupmi k informáciám (o
čom by vedeli pracovníčky príslušných oddelení MŠ SR, RUK a FSEV UK, rozprávať).
Vynaložil veľa námahy na zistenie prezentovaných skutočností (rád by som ale vedel, či
3
v tých dňoch nechýbal na svojom pracovisku), zrejme veľmi vierohodných, pretože
redaktorky uvedených médií si ich osvojili ako opodstatnené a nepotrebovali sa k tomu
stretnúť a dať si veci objasniť aj druhou stranou.
Keďže pani redaktorka TA3 nemala na mňa čas ani záujem o stretnutie mimo kamery, tak
som si na „lavicu obžalovaných“ pred kamerou nesadol, aj s ohľadom na to, že možnosť
autorizovania môjho vystúpenia, resp. možnosť objektívneho zhodnotenia môjho stanoviska
bola prakticky nulová. Potvrdila to skutočnosť, že rektor Univerzity Komenského vo
všetkých odpovediach jasne vyjadril stanovisko UK k danému problému, ale bez odozvy zo
strany redaktorky. Žiaľ, v prezentovanej relácii sa toto vôbec nebralo do úvahy a „obvinenie“
z pohľadu redaktorky zostalo opodstatnené. A stačilo k tomu neoverené a nepotvrdené
tendenčné hodnotenia jednej strany, ktorá sa cítila byť poškodenou v rámci výberového
konania. Nehovoriac o tom, že skladba osôb, ktoré dostali a prijali, resp. im bol nanútený
priestor pred kamerou nebola relevantná vzhľadom k objektu relácie. (Relácia pod názvom
„Podozrivé konanie fakulty“ bolo odvysielané TA3 dňa 16. 9. 2008).
Toto platí aj pre redaktorku Pravdy, ktorá do príspevku zaradila iba časť z mojich názorov,
nepociťovala povinnosť overiť si postoje aj informáciami z druhej strany, napríklad zo
strany „obvineného“. Necítila však ani povinnosť komentovať stanovisko MŠ SR, v ktorom
sa konštatovalo, že z pohľadu MŠ SR a na základe vykonaných kontrol je riešenie projektov
v poriadku. Pýtam sa potom, čo a kto je vlastne pre naše médiá kompetentným zdrojom
informácií? Ak vážené redaktorky akceptovaný zdroj informácií považujú za jediný, na
základe ktorého informujú širokú verejnosť, tak potom je opodstatnená obava verejnosti
o hodnovernosti predkladaných mediálnych informácií celkove. Je to teda bieda takýchto
médií alebo aj celej spoločnosti.
Vyprodukovať takéto dokumenty bez dôkladného a exaktného potvrdenia si všetkých faktov
a faktorov súvisiacich s problémom je neodpustiteľná vec. Lekár, ktorý nevyšetrí stav nášho
tela a jeho funkcií, nemôže stanoviť presnú diagnózu a následne účinnú terapiu. Inžinier -
architekt pri projektovaní domu musí takisto zistiť stav a skladbu pôdy, kde sa dom má
umiestniť. A naše milé redaktorky tieto základné náležitosti nerealizovali. Asi ich to v škole
neučili, alebo áno, ale vtedy na výučbe absentovali, alebo na to nemajú?
Prečo sa teda nepokúsili aspoň s odstupom času využiť núkajúce sa informácie, napríklad
prečo sa nezúčastnili oficiálneho záveru a odovzdávania dekrétov absolventom kurzu „HR
Akadémia“ (30. 9. 2008), ktorý bol súčasťou projektu v záverečnej etape rovnomenného
projektu organizovaného riešiteľmi, a ktorý je hlavným predmetom „obvinenia“?
Redaktorke TA3 bola zaslaná oficiálna pozvánka a redaktorka Pravdy sa o tom mohla
dozvedieť z oznamu Agentúry SITA dňa 29. 9. 2008. Tam mohli počuť o projekte pravdu
od nezaangažovaných absolventov (správu o tom uverejnila TASR dňa 30. 9. 2008). Už ich
to nezaujímalo, alebo sa obávali pravdy?
Každopádne svojimi produktmi neprezentovali kompetentnosť pre redaktorskú prácu
v médiách, konali v rozpore s etikou žurnalistu a zásadami slušného správania. Východiskom
tejto nekompetentnosti v našom prípade sú potom vážne a neospravedlniteľné prešľapy,
súvisiace s:
1. neznalosťou otázok a zásad realizácie projektov ESF, a to najmä v tom, že ak je projekt
so všetkými náležitosťami prijatý, schválený a je uzavretá zmluva medzi dvomi stranami
(MŠ SR a konečným prijímateľom), svojvoľné zásahy do presunov financií, termínov a pod.
nie sú možné a ak áno, tak iba na základe súhlasu MŠ SR. Ak teda v tomto smere zo strany
MŠ SR sú projekty pozitívne hodnotené, treba hľadať motívy takýchto postupov inde,
hlavne však v osobnosti realizátora,
2. nerešpektovaním, že pri riešení týchto projektov je potrebné zohľadňovať aj interné
4
smernice príslušnej školy a fakulty. Príkladom je smernica UK v Bratislave, podľa ktorej
návrhy všetkých projektov typu ESF predkladá rektor univerzity na základe návrhu dekana
fakulty. Potom si ako vysvetliť, že do televíznej relácie sa dostane ako prvý „informátor“
bývalý dekan fakulty, ktorý tvrdil, že o projektoch nič nevedel! Veď ako dekan ich podpísal
a posielal rektorovi na odoslanie a schválenie MŠ SR. Doklady o tom sú evidentné, ako aj
doklady o porušení finančnej disciplíny z jeho strany, keďže podklady pre všetky vyššie
uvedené projekty fakulty v rámci ESF obsahovali chybné číslo účtu a na dva z nich
(riešených na Ústave európskych štúdií) neoprávnene presunul na každý sumu 300 000.-
Sk dva dni po skončení jeho funkčného obdobia v pozícii dekana! Samozrejme, že podľa
kritérií ESF sú to všetko neoprávnené výdavky.
Len podotýkam, že na základe zmluvy (ktorá je veľmi rozporuplná) medzi týmto
informátorom a autorom podnetu na trestné stíhanie je práve on a jeho občianske združenie
poverené realizovať všetku ekonomickú a organizačnú oblasť realizácie týchto dvoch
projektov. Zrejme to realizoval kvalitne, keďže okrem poplatkov na základe tejto zmluvy za
práce na projekte jeho manželka získala peknú sumu peňazí.
Záver.
A tak vlastne vznikla kauza, ktorá si zaslúžila pozornosť médií, ktoré sa stali
prostredníctvom svojich redaktoriek nástrojom prezentovania klamstva ako pravdy.
Pripravené scenáre sa naplnili, televízia si reláciu odvysielala, denník si zaplnil časť
svojich stránok, pričom obsahove zotrvávali len na podozreniach, založených na klamstve
niekoho. Komentovaniu výstupov alebo podkladov zo strany podporujúcich autorov
a realizátorov projektov akosi nezostalo miesto. A možno produkty redaktoriek boli zo
strany manažmentu aj ocenené, pretože sa ukázali ako kritici konkrétnych javov
v spoločnosti. Nezáleží, že pritom skĺzli do klamstva.
Súdny človek sa preto musí pýtať: je normálne takéto správanie?
I keď nerád používam pojem „normálny“, predsa len by som bol rád, keby sme mohli
odpovedať, že nie. Nemôžem a ani nechcem tieto dva prípady zovšeobecňovať, ale obávam
sa, že v prípade ESF je už neskoro.
Prof. PhDr. Teodor Kollárik, DrSc.
dekan fakulty