podla tohto referatu: http://referaty.studujem.sk/referaty-stredna-skola/chemia/hlinik.html je to cele velmi jednoduche, staci tvoju salku zahriat na 100 stupnov Celzia a naliat do nej kyselinu citronovu (kupis v Billa za 15 korun). Nasledne treba udrzovat teplotu a pozorovat ci dochadza k oxidacii. V pripade, ze k oxidacii skutocne dochadza, jedna sa o hlinnik.


Hliník je striebrolesklý ohybný kov hustoty 2,70;bodu topenia 660,2˚C a bodu varu 2270˚C. Špecifická elektrická vodivosť ťahaného hliníkového drôtu predstavuje asi 60٪ elektrickej vodivosti drôtu medeného. Pre jeho nízky bod topenia je tavenie hliníka obtiažnejšie ako medi. Avšak, ak je roztavený, zostáva v kvapalnom skupenstve omnoho dlhšie ako ostatné kovy. Hliník je veľmi ťažný, dá sa vytiahnuť na veľmi jemný drôt, vyvalcovať na tenké plechy a vytepať na veľmi jemné lístky, akými sú hliníkové fólie. Pevnosť v ťahu je v čistom hliníku rovná približne jednej štvrtine pevnosti medi. Na vzduchu je čistý hliník veľmi stály, pretože sa pokrýva tenkou vrstvičkou oxidu hlinitého, ktorý ho chráni pred ďalším korodovaním. Z tohto dôvodu nepodlieha rozpúšťaniu sa vo vode, ani vodnej pare za vysokých teplôt. Rozpúšťa sa však vo väčšine kyselín a tiež v alkalických luhoch. Zriedené organické kyseliny (octová, citrónová) na hliník za chladu takmer vôbec nepôsobia, ale rozrušujú ho pri teplote 100˚C. Taktiež prítomnosť kuchynskej soli urýchľuje jeho rozpúšťanie. Koncentrovaná kyselina octová, tuky a mastné kyseliny na hliník nepôsobia. Aj kyselina dusičná (zriedená i koncentrovaná) zostáva za chladu bez účinku, pri zahrievaní dochádza k búrlivej reakcii.

:)