AD M28

Pol 8mej. Zvuky. Trieskanie dvierkami skríň, Výkriky. V dielni zapínajú cirkulárku. FTV-škári o poschodie vyššie začali skákať cez švihadlá. Odvedľa sa šíria úvodné tóny 3-hodinového sóla sympatickej flautistky. Počuť niekoho rozprávať. Počuť niekoho bláboliť. Až príjemné, rovnomerné hučanie chladničkky ma opäť uspí.
Vstal. Zobudilo ma to, lebo má rannú potrebu riadne dupnúť na zem - niečo ako ranný rituál. Nevie že som sa zobudil, tak čo najhlučnejšie umýva riad. Sadá ku stolu - toto asi najviac nenávidí. Búcha po stole. Vstávam.
6x3m, z toho 2m štvorcové moje. Chodbička v ktorej sa musím uhnúť chladničke aj jemu. Vadíme si aj mimo chodbičky. Keď mu vadím, funí. Keď mi vadí, idem na cígu. Päť minút samoty. Až na tých 15 ľudí čo prešlo okolo. Krátky sen o malej zvukotesnej miestnosti v ktorej môžem grgať, prdieť, kašlať, nadávať, čítať, rozmýšľať, plakať, zúriť a byť sám so sebou.
Návrat a pohár bielej vody - zdroj vzácnej zhody o úrovni toho všetkého. Pretrhnuté wolfrámové vlákno a hlboká rezná rana žiletkou.
Znechutenie urýchľuje trávenie. Prechádzam vedľa maľby antického akvaduktu psychadelicky stekajúceho po stene, s kresťanským symbolom božského oka. Vedľa je 7decka zaváraných špakov a sadrove prsty. Chaotický obraz vysvetľuje horepodpísaný Andy Warhol.
Na záchode sral Fantomas, ako sám napísal. Nespláchol. Flanelový matfyzák vo vedľajšej kabínke fotí svoje exkrementy. Proti gustu žiaden dišputát. Radšej.
"Kamíl!! Kamíl!"
"Nó?"
"Hybaj na jeden!"
"Nejdem."
"Poď!"
"Nejdem."
Vychodňari dnes nemajú školu. Mamičky nepúšťajte von dcéry... Chytil ma za ruku a ťahá ma do izby.
"Ako by som mohol odmietnuť..?"
"No ta vidziš!Davaj!"
"Diky, tak ja už pôjdem."
"Ešče do druhej nohy!"
"Volal si na jeden."
"Budzeš krivac!"
"To sa len tak hovorí.."
"No ľen sebe daj, co budzeš pokušac?"
Po dvoch fľašiach môžem odísť. Mám tri hodiny na to aby som sa spamätal, napísal kúsok seminárky a dospal 20hodinový dlh.