A tak si budem žiť ďalej svoj šťastný život sama. :: Something smarter than us is going to emerge

Zase som narazila.
Nehovorím, že padla, pretože ja už nejako nepadám,
na kolenách stojím stabilne.
Len z tých tupých úderov do hlavy mi neni dobre.

Smútok?
Nie.

Hnev?
Nie. Ani na jedného z nás.
Hoci naň mám právo.

Mrzí ma to,
ale tak strašne zvláštne.
Bez naivity, že sa to zmení.
Bez sĺz.
Bez výčitiek.

Zrazu mám pocit,
že nič z toho nebolo,
alebo že to bolo príliš dávno.

Zostal mi len nepríjemný pocit
miznúcej nádeje.
Už si naň začínam zvykať.

Myslím na teba často.
Tvoje meno znie v mojej hlave
tisíckrát denne.

Chýbaš mi?
Nie.
Nebojujem s potrebou
sa k tebe pritúliť.
Nezaslúžiš si ma.
Vôbec ničím..

Tak prečo ťa stále chcem?...