ja mam iny problem
nasi boli strasne ale strasne dobri rodicia.
Je to tym, ze nas mali dost mladi, je to i tym, ze za komancov predsa neboli nejake moznosti, clovek sa viac venoval rodine ako jobu,
vyrastali sme vo velkej partii, kazdy vykend nieco spolocne - v lete Senec a kupanie na chate, v zime lyze (sobota rano 6.00 odjazd z Ba autobus - lyzovanie - jedna noc v BB alebo inde, rano znovu lyzovanie a v nedelu navrat), otec so mnou chodil na ryby. Ked bol tak stary ako ja, uz mi som bol 16 rocny gymnazista, takze sme si strasne rozumeli.
Hrozne rad spominam na detstvo s nasimi

a ja sa bojim, na co bude spominat Esterka - zije s mamou v Ba, Zuzana sa fantasticky stara - ani slovo proti, v podstate sa o Esti stara cela rodina, nasi¨, moja segra, stale nejaky program, ale uz to predsa je ine.
Ja som vykendovy otecko - vzdy pripravim nieco vynimocne (aspon sa snazim), dovolenky podla maximalnych moznosti, ale stale rozmyslam, ze na co bude to dieta spominat. Mozno ako sme spolu boli v piatok na kolotoci v Inchebe a ja som panicky krical, aby to ten pan vypol (esterka stratila pri tom ciapku, ale kokos aj keby mi vypadol mobil s klucami od auta, tak by som sa tam nevratil, hned sme kupili novu ciapku, aby mama nekricala)

pisem to chaoticky ale trapi ma:
ci ma Esterka so mnou pekne zazitky a ci raz bude na to spominat s takou vdakou ako ja na nasich
na druhej strane, ci to neprehanam, a ci by si nechcela zazit s otcom aj normalny zivot - ako je nedelne polihovanie u telky