no,ja sa tiez bojim, ako to zvladnem
bojim sa tej zodpovednosti, hlavne pokial si uvedomim, ze aj mala chyba pri vychove, ktoru si mozno ani nevsimnem, moze mat nedozerne nasledky ;( vacsina problemov, ktore maju dospeli v zivote sami so sebou je zapricinena nejakymi traumami v detstve (a to nemusia byt take tie traumy akoze niekto niekoho tyral a tak...) staci fakt malo..a tym ze som uplne sama a nebude ma kto mat usmernit ani podporit.. tak sa bojim denno denne, co preboha z mojho dietata za tychto okolnosti vyrastie.. lebo si tak myslim ze je ine mat po svojom boku schopneho chlapa ktory sa postara o vacsinu veci a o to viac by som sa ja mohla trebars venovat tej vychove a davat si pozor, ako takto, ked budem sama na vsetko a budem z toho nervozna, nebudem nic stihat, budem unavena a mrzuta, ze ako v takom stave chcem byt dobra matka.. strasne sa toho bojim ze to nezvladnem a moje dieta bude mat kvoli mne cely svoj dalsi zivot nejake problemy.. teraz si myslim ze mat normalneho muza pri sebe, asi by som sa nebala nicoho, ale tazko povedat ;) nie som v takej situacii , asi sa kazdy nejak prirodzene tohoto boji, ze zlyha, nech ma akokolvek dobre podmienky a preddispozicie k vychove dietata