Obcas ma prepadne taky akysi existencionalisticky strach..
co z mojho (nasho) dietata vyrastie, taka uzkost, ako velmi by som chcela
aby z Terezky vyrastol zdravy a dobry clovek
a uzkost je najma vtedy ked stracam trpezlivost trebars
a blameujem sa, ze som nie dobry rodic
ale inak som OK :) len ma zaujima ci mate tiez take...
na mna to doslo asi tak v tom obdobi, ked sa uz Tereza
prehupla z toho babetkovskeho stadia do takeho "rozumneho":),
ked sa dohadujeme na kazdej blbosti, ked uz vyjednava pomaly lepsie jak my,
no srandovna je strasne taka rozumna:)