pekne zhrnutie roznych problemov, no napriek tomu by som zvyraznil pasaz Kríza zmyslu života (bez dalsej polemiky o depresii ako ozajstnej chorobe a jej liecbe) a tiez aj v zakladoch nacrtnute riesenie (ku ktoremu nie je take zlozite sa dopracovat ani samostatne pozorovanim seba/ostatnych, a tiez to nie je ziadna novinka):

Po dve storočia filozofi, od Schopenhauera po Maslowa, stoja v opozícii proti moderným receptom na šťastie a životné naplnenie. Zmysel život ani jeho naplnenie nemôžte dostať, kúpiť, neexistuje žiadna donášková služba. Cesta k šťastnému životu, ktorá sa ukázala ako najnádejnejšia, vedie cez kreativitu, tvorivosť založenú na vlastnej energii a jedinečnom nadaní, ktoré má každý človek.

napriek tomu, ze s tymto nemozem nesuhlasit, je rozdiel medzi stastim a stastim dosiahnutym naplnanim zmyslu zivota, ktory pokladam za individualny. tu si ale kazdy musi urobit jasno v hodnotovom rebricku a vzdy lepsie neskor ako nikdy

dalsim nespomenutym problemom je, ze si ludia casto nevazia co maju. keby boli zodpovednejsi a premyslali aj o negativnych dosledkoch svojho konania (okamzitych, ale aj tych, co sa mozu prejavit neskor), pritom ide o nezanedbatelne a uplne bezne rizika v zivote. a tiez su ludia, ktori maju opacny problem a problemy nedokazu pustit z hlavy, kaslat na vsetko ked treba...

a samozrejme clovek je najstastnejsi ak sa mu podari uspokojit kazdu uroven z Maslowovej pyramidy potrieb -- to je dielo nahody, vlastneho snazenia a rozumnej davky skromnosti