ratko,
autumn flowers,

ked sa nieco skonci,
je to rovnako jasne ako tazke, vjem, slovami sa vtedy neda zachytit pocit z toho okamihu, potom zrazu ktosi odide a tak len zostavame sediet a cakat a v hlave a v srdci nam stale zostava pohlad a oci toho, kto je uz prec a zaroven vieme, ze mozno raz znovu budeme blizko...
a jesen je vzdy taka, ako si raz pisal, taka na konci, v zime vsetko prikryje mraz a vsetko umrie a vsetko zaspi, aby potom mohlo znovu nanovo vyrast.
tazko sa mi to niekedy prijima.
a aj mne byva smutno.... pretoze samota a ticho
su rovnako dobre ako zle,
dobre smutno a zle smutno
a hmla nad stromami a popod hory
a sedo a oblaky pomaly a lenivo leziace nad domami
a brechot psov a trochu farebneho spadnuteho listia
a sviezi vzduch, divam sa, kolobeh dni, unava,
ale v noci
ten vzduch prenikne vsetkym, je ostry a vonavy
a hviezdy vidno zrazu viac ako kedykolvek predtym...
pravdepodobne to tak ma byt.
esteze je tu vietor
ktory sfukne z lic slzy.

a necakane obcas pride den
plny pokojneho ticheho svetla...