"Juraj Kammer z Humenného sa stal dokumentaristom takpovediac proti svojej vôli. V rámci svojho zamestnania musel fotografovať v humenskom okrese všetky oficiálne zasadnutia, otvorenia a odhalenia, skupinové portréty členov brigád socialistickej práce, vzorných dojičiek a podobne.

Ako bývalému rockerovi sa mu to asi dosť bridilo, a preto sa snažil fotograficky odškodniť za nezáživný výkon povolania. S istým odstupom a bartošovsky nenápadným zmyslom pre humor umiestňoval skupinové portréty – chlapov v oblekoch, ženy v zjavne nenosených pracovných plášťoch s nezažehlenými záhybmi a domácimi prezuvkami do zanedbaných reálnych exteriérov alebo ľudí zámerne aranžoval do strojených hromadných zostáv, nad ktorými sa vznášala emblematická päťcípa hviezda.

V inom zábere sa predavačky skromne krčia v pozadí, aby nechali vyniknúť dlhým regálom zaplneneným jediným druhom tovaru. Kammerove fotografie sú dokladom primárnej sily dokumentu, ktorá sa prejavila aj napriek tomu, že sám autor nemal takmer žiadne ambície, ani sa o nič nesnažil, iba nechcel brániť realite, aby sa prejavila vo svojej masívnej sile."

Aurel Hrabušický: Dokumentárna fotografia 1969 – 1989 na Slovensku
Z katalógu Stratený čas (SNG, 2007)