Hm... tak trochu z mojej subjektivity ;):

1) Slovo "cesty" vo mne evokuje potrebu ist dalej nez za astralitu... kedze "cesty" moze podnikat aj nas duch , resp. mentalne telo a to priamim vnorom do vyssich duchovnych svetov a to praxou v samanskych alebo energetickych systemoch (cchi-kung a pod.).

2) Kedze duch nie je obmedzeny ani casom ani priestorom (na rozdiel od astralnych urovni kde predsa len iste zbytky plynutia casu a obmedzenia v ramci priestoru su patrne) tak ten nepotrebuje hladat cestu spat pretoze v ramci duchovnych urovni plati tzv. holograficky princip, kedy si duch uvedomuje ze informácia o celku je obsiahnuta v kazdej jednotlivej casti.

3) Aby som vsak neodbocoval od temy tvojich otazok tak dam i par zazitkov. S realnym zaseknutim som sa stretol iba v pripade mojho kamarata ktory sa pri prudkom navrate do svojho tela "zasekol" v stene. Znie to paradoxne ale ked sme to neskor analyzovali zhodli sme sa na tom ze nase vedomie dokaze v podobnych situacich zazmetkovat a nahustit zemny zivel v ramci astralnej podoby fyzickej reality natolko ze dojde k skutocnemu chvilkovemu pocitu uviaznutia. Kedze cas v ramci astralu plynie inak pripadlo mu to ako večnosť i keď mu nakoniec prirodzeny pud sebazachovy v tejto situacii pomohol. Bol vsak z tejto skusennosti par dni riadne otraseny.
A co sa tyka mojich zazitkov tak jedinym skutocnym zaseknutim bol pololucidny sen trvajuci niekolko rokov. Cize v priebehu jednej noci som zazil vedome kazdy den i noc so vsetkym co k zivotu patri za obdobie niekolkych rokov. Po tejto noci som bol nielen o vsetky tie roky skusennosti bohatsi... ale citim sa i o tych niekolko rokov starsi...