Najväčšie povodne nás ešte len čakajú
Na Slovensku vládne na tému lesov
niekoľko mýtov. Najúspešnejšími sú
mýty o Slovensku ako krajine lesov, o
nesmiernej rozlohe chránených lesov
ale i o neškodnosti holorubov a
zanedbateľnom vplyve lesov na
povodne či sucho v krajine.
Motto spred 2500 rokov:
Tehdy však, dokud byla ještě neporušena,
byly její hory vysoké kopce hlíny, měly
roviny, které nyní se nazývají kamenité,
plny tučné prsti, i měla na horách mnoho
lesů, po nichž jsou ještě nyní patrné stopy;
kdežto totiž některé z hor chovají nyní jen
potravu pro včely, byla dříve ze stromů
tam nakácených tesána břevna na vazby
největších staveb a není tomu příliš dávno,
co ty vazby, ještě držely. Mnoho tam bylo ušlechtilých vysokých stromů a půda poskytovala nezměrné pastvy
dobytku. Také byla rok co rok napájená vodou z Diových dešťů, které neztrácela jako nyní, kdy voda stéká z holé
země do moře, nýbrž majíc hojně prsti, přijímala vypitou vodu do ní, uchovávala ji pod vrchní hlinitou vrstvou a
vypouštěla pak z výšin do údolí; tak vytvářela na všech místech bohaté zdroje studánek a řek, po nichž ještě i
nyní zbývají posvátné stopy u dřívějších pramenů, svědčící, že pravda jest co se nyní vypravuje.
Platón: Kritias


Ako to funguje alebo nie je les ako les
Alfou a omegou pri zadržiavaní zrážok je kvalita lesa ako zložitého systému, nie rozloha, ktorú pokrývajú
stromy. Stromy totiž predstavujú síce najviditeľnejšiu, ale predsa len veľmi malú časť tohoto systému. V
rovnakých fyzikálnych podmienkach pre odtok, vplyv lesa na tento odtok závisí na druhovej skladbe, štruktúre,
veku lesných porastov, prirodzenosti ekosystému a mnohých ďalších parametroch. Lesnatosť povodia nám
nehovorí takmer nič o akumulácii vody v tomto povodí.
Povodne môžu vznikať pôsobením dlhotrvajúcich dažďov alebo prívalových zrážok v malých alebo rozľahlých
povodiach. Vo všetkých prípadoch je les v našich podmienkach najprirodzenejším prostriedkom na zadržanie
vody. Najdôležitejšou úlohou pri ochrane pred povodňami je totiž zabrániť povrchovému odtoku alebo ho aspoň
minimalizovať.


A v tejto úlohe sa lesy podľa svojej kvality veľmi líšia. Voda, ktorá padá zhora, je najskôr zachytávaná v
korunách stromov a steká po kmeni. Okolo 2 mm zachytí smreková alebo buková hospodárska monokultúra, 5
mm tristoročná prirodzená jedľová bučina. Na zemi sa dažďové kvapky zachytávajú na rôznych nerovnostiach.
1 mm zrážok udrží ubité smrekové ihličie alebo stlačené bukové lístie v monokultúrnych hospodárskych lesoch,
okolo 25 mm tristoročná prirodzená jedľová bučina s dostatkom stojacich alebo ležiacich mŕtvych stromov
pokrytých machmi a lišajníkmi, s lístím premiešaným s ihličím, s veľkými ležiacimi kmeňmi v korytách
horských tokov. Najväčšiu časť zrážok zachytáva lesná pôda. 5 mm pod holorubom a až 150 mm pod
tristoročnou jedľovou bučinou.
Rozdiely sú dané hlavne inou fyzikálnou štruktúrou pôdy v týchto lesoch. V starých prirodzených lesoch
existujú predovšetkým rozsiahle drenážne „potrubia“, ktoré vznikajú po hnijúcich koreňoch starých stromov a
ktorými zrážková voda vteká do lesnej pôdy. Tieto otvory sú tým „kvalitnejšie“, hlbšie a väčšie, čím je les starší
a čím viac obsahuje dreviny s hlbokými koreňmi (jedľa). Rozdiely medzi zadržaním zrážky v rôznych typoch
lesa môžu byť až veľkosti jedného rádu – od 10 mm na holorube až po 150 mm v starej, tristoročnej
jedľobučine. Mikrodrenážne potrubia vytvárajú v takejto pôde rôzne mikroorganizmy a rozsah ich fungovania je
pre urýchľovanie vsaku extrémnych zrážok do pôdy rozhodujúci.
Je zrejmé, že najdôležitejším prvkom zadržiavania zrážky je pôda. A tu prichádza k slovu problém holorubov.
Tie totiž pôdu extrémne ničia, či už tým, že umožňujú eróziu v rozsahu milimetre až desiatky milimetrov ročne P

alebo v záverečnej fáze tým, že odhalená pôda, ktorá na strmých svahoch zostala, je sterilizovaná extrémne
zvýšenou teplotou spôsobovanou priamym slnečným žiarením. To spôsobí úhyn väčšiny pôdnych
mikroorganizmov a podstatne zníženie pôrovitosti lesného humusu.
V kľúčových záveroch horských dolín, zvlášť vejárovitého tvaru je preto rozhodujúcou podmienkou zabráneniu
povodní alebo podstatnému zmierneniu ich účinku, udržať les v prirodzenej podobe s kvalitnou pôdou. Ak
budeme v týchto oblastiach ťažiť v súčasnom rozsahu, tak nás najväčšie povodne ešte len čakajú.
Základná literatúra:
Astrab, J., 1996, Analýza súčasného hospodárenia v lesoch Slanských vrchov a posúdenie jeho vplyvu na
vodohospodárske funkcie lesa, Košice
Bates, C.G. et al: 1928, Forest and Streamflow Experiment at Wagon Wheel Gap, U.S. Monthly Weather Rev.
Supl. 30, 79 pp.
Burton A. Tomothy: 1997, Efects of Basin-scale Timber harvest on Water Yield and Peak Streamflow, Journal
of the American Water Resources Association, No.6
Hamor Fedir: 1998, The Discussion on the Reasons of the Flood in Transcarpathia,
Heiken, Doug: 1997, Landslides and Clearcut: What Does the Science Really Say?
Chlebek Alois et al.: 1996, Význam lesů pro ochranu před povodněmi, Lesnická práce, č. 3, Praha
Charvátová Ivanka: 1980, Dvoutisícletý cyklus v solárně-terestrických dějích, Geofyzikální ústav ČSAV,
Praha
Chlebek Alois et al.: 1992, Hodnocení možností ovlivnění vodních účinků lesa, Lesnická práce, č.6, Praha
Kaňák, Karel: 1998, Výběrné hospodaření - kompromis mezi lesníctvím a ochranou přírody, Lesnická práce,
Praha
Kantor Petr: 1992, Změny vodní bilance smrkového porostu po jeho obnově holou sečí, Lesnictví-Forestry,
Praha
Kol: 1997, Informace o následcích povodní v červenci 1997 v přírodě a krajině České republiky, Ochrana
přírody, č.9, Praha
Kol: 1997, Analýza povodňových událostí v ekologických souvislostech, Unie pro řeku Moravu, Brno
Kol.: 1998, Krajina a povoděň, Sborník Správy chráněných krajinných oblastí České republiky, Praha
Kol: 1953, Lesnický a myslivecký atlas, Praha
Kravčík, M., 1993: Analýza vplyvu hospodárskej činnosti človeka na hydrologiký režim v povodí riek Torysy a
Tople, Košice
Krempaský, T., 1995: Posúdenie vplyvu človeka na hydrologický režim severovýchodného Slovenska, Košice
Midriak, R., 1993: Analýza súčasného lesného hospodárenia v lesoch Čergova a jeho vplyv na krajinu, Zvolen
Pobědinskij et al.: 1984, Funkce lesů v ochraně vod a půdy, Státní zemědělské nakladatelství, Praha
Platón: 1996, Kritias, Oikoymenh, Praha
Smolnicki Krzysztof: 1997, Ekologiczne metody zapobiegania powodziom, Fundacja Oławy i Nysy Kłodzkiej,
Wroclaw
Úlehla Vladimír: 1947, Napojme prameny, Život a práce, Praha
Válek Zdeněk: 1948, Les, strážce přírody, Ministerstvo zemědělství, Praha
Válek Zdeněk: 1947, Vliv lesa na vodní hospodářství, Česká grafická unie, Praha
Válek Zdeněk: 1962, Lesy, pole a pastviny v hydrologii pramenných oblastí Kychové a Zděchovky, Výskumný
ústav vodohospodářský, Praha
Válek Zdeněk: 1977, Lesní dřeviny jako vodohospodářský a protierózní činitel, Státní zemědělské
nakladatelství, Praha
Valtýni Július: 1995, Základy hydrológie a lesníckej hydrológie, Technická univerzita, Zvolen
Vašků Zdeněk: 1997, Naše malé pluviály, Vesmír, Praha


Lesoochranárske zoskupenie VLK
Ing. Juraj Lukáč
http://www.wolf.sk/sk/clanky/clanky





+ ja pridam par linkov

http://www.greenpeace.org/international/campaigns/forests/our-disappearing-forests/intact-forest-landscapes
http://www.intactforests.org/publications/intactforests_poster_preview.pdf