Dôvera. Častokrát skloňované slovo, slovo so skrytým významom, ktorý si málokto uvedomuje, až kým jej nie je vystavený tvárou v tvár. Pocit, nie však obyčajný, bezvýznamný. Pocit, ktorý zaväzuje.. Práve tým, že niekto, na kom nám záleží, vkladá nám tým do rúk mocnú zbraň.. kúsok svojho Ja. Slovami nepopísateľný moment kedy cítite odvahu .. odvahu zveriť sa .. odvahu niekoho, kto ju v sebe našiel len preto, lebo verí. Verí, že nesklamete. Stávate sa tým spoluzodpovedným .. za seba, ze niekoho, koho mate radi.. za jeho radosti, starosti.. .A nejestvuje azda výstižnšjsí spôsob vďaky za prejavenie dôvery.. ako nesklamať, neublížiť, nezradiť. Nezradiť niekoho, kto v nás vycítil bezpečie.. bezpečie pre svoje pocity, pre kúsok zo seba. Lebo potom neexistuje spôsob... spôso ako vrátiť čas, vrátiť sklamanie či zradu. niekoho, kto veril... kto nám dôveroval. Vďaka.. veľká vďaka za všetkých, ktorých sa to týka.. .. vďaka za každý moment, keď môžem tento pocit prežívať... pocit , za ktorý sa ani dostatočne nedá poďakovať.. pocit, ktorý upevňuje vzťah a hovorí nám, že to za to stálo.

original je len jeden.. treba si to vazit.. kazdym okamihom