Kanarske ostrovy. 06.2008 denik aj foto :: Something smarter than us is going to emerge

Gruzínsko, Arménsko, Irán
alebo
Kanárske ostrovy

Je sobota 17steho mája 2008. Po týždni chaosu (dokončovanie práce) idem na noc k Romanovi, aby sme ráno o šiestej vyrazili na letisko do Viedne. Odtiaľ máme lietadlo do Rigi, prestup a potom Tbilisi – Gruzínsko. Z Gruzínska sa pomaly vydáme smer Arménsko. Tam tiež čas na krajinu. Z Arménska musíme do Iránu letecky, priamo do Teheránu. A to preto, lebo vo Viedni nám do telefónu povedali, že nám víza vystavia na počkanie. A tak sme týždeň pred odjazdom boli na ambasáde a oznam znel takto: musíte si počkať 15 pracovných dní na odpoveď z Iránu. Neexistuje možnosť ako čakanie na víza urýchliť. Čo bol riadny škrt cez plán. Ale zistili sme že víza sa za vyšší poplatok dajú získať aj na letisku v Teheráne. Preto ten let z Jerevanu. Ďalej bol plán cestovať po Iráne a potom letieť cez Quatar do Viedne(najlacnejšia možnosť) – taký bol plán na najbližších 24 dní.

Výlet sa od začiatku kazil na divných veciach ale klinec mal ešte len prísť. Na letenku na check-ine nám oznámili že tam nemajú naše mená. Po chvíli pátrania sme nešťastne zistili, že náš let bol pred dvoma dňami. Takže sme zmeškali lietadlo o DVA DNI!! Neuveriteľné. Kvapkou pozitívna v mori negatív bolo, že okrem tejto prvej letenky do Tbilisi sme nemali zaplatené dopredu nič. Ani ďalšie lety ani víza (spolu za cca.15 000 Sk).

Po 15stich cigaretách a pobehanom letisku zisťujeme možnosti. Nápad je zmeniť celý výlet inam. Zjavne osud nechce aby sme tam šli (alebo sme na to dosť sprostý). Každopádne peniaze a pasy máme, dovolenku tiež, na nohách sandále a chuť ísť. V last minute okienku volíme medzi Thajskom a Kanárskymi ostrovmi. Kvôli cene vyhrávajú Kanárske ostrovy. Kupujeme letenky (na 20 dní). Ideme späť do BA a zajtra zase na letisko. Zbalení sme, takže len prespať. O 24hodín už sedíme v lietadle smer Madrid. V noci presadáme a okolo 2hej v noci sme na ostrove Grand Canaria.

Je stred noci a tak si hľadáme nejaké miesto na spanie pri letisku. Z jedného nás policajti vyženú a tak nájdeme druhé kde prespíme. Na druhý deň ideme do hlavného mesta La Palmas. Zameniť peniaze (doláre za €) zistiť turistické info, kúpiť plyn do variča atď..

Nabehali sme sa poriadne. Vyzerá to tu pekne. Trochu veterno ale 30 stupňov a slniečko. Ceny ako u nás, niečo lacnejšie (tabak). Rozhodli sme sa začať týmto turistickým ostrovom. Vezieme sa na juh. Celý ostrov má na výšku asi 80km. Dostávame sa do najväčšej továrne na peniaze: Las Palmas. Turistické letovisko obrích rozmerov. Odišli sme na koniec letoviska – našli pláž – opustené miesto. Tam chcem stráviť aspoň deň. Aklimatizovať sa. Zleniveli sme okamžite, takže aklimatizácia úspešná 

Varíme a spíme s nohami pomaly v mori. Ráno sa kúpeme a leníme. Cez deň sme obchodili povestné duny (pláž Las Palomas). No sú pekné, ale navozené zo Sahary! A potom zase leníme. V noci mesiac svieti ako lampa. Až sa zle spí.

Ďalší deň ideme do Botanickej záhrady. Vlastne sú to iba duny. Poobede požičiavame auto na 24hodnín (za 30€). Vyrážame na juhozápad. Navštevujeme malú dedinku Puerto de Mogán. Že vraj najkrajšia na celom ostrove. Kedysi rybárska dedinka. A aj dnes ju tak prezentujú. Keď rybárska tak miestny chytajú len turistov. Veľmi pekná...ale... začíname byť chorí z toho ako je to turistické. V každej dedine je reštaurácia, bar hotel. Videli sme celé kopce zastavané hotelmi. Musia sa sem zmestiť státisíce turistov...no boli sme radi že ešte nie je sezóna. V meste kde bývame teda kus od našej zapadnutej pláže máme dvoch kamošov (CZ). Stavajú tu sochy z piesku. Pochopiteľne oni sa tešia turistom. My však nie. S autom obiehame vnútrozemie. Je tu naozaj nádherne. Krajina hodne nehostinná, sopečná a prázdna. Veľmi pôsobivé. Sme veľmi radi, za 30€. Krásne pohľady.
Ak nepracujete na turistoch, jednoducho pestujete banány. Na noc sa dostávame na opustenú pláž v strede ničoho. A mesiac znovu svieti ako reflektor. Fakt sa pri tom nedá spať.

Tiež týmto chceme vzdať hold cestárom na Grand Canaria. Dobrá práca chlapci. Skoro tu niet rovnej cesty. Jedna zákruta za druhou, serpentíny všade. A cesty vystavané – vytesané v skalách. Až závrate. Ale sú a to je hlavné. No kto rád jazdí – užije si tu. Pozreli sme si ešte jedno jazero vo vnútrozemí, ktoré sklamalo farbou a obsahom a tiež zatvorený Palmos Park – ktorý je že vraj ako raj na zemi (aj podľa príručiek) – otvoria ho až v septembri. Zabudli to asi niekam napísať takže sa ľudia hodne prevezú (asi 50km). Vraciame auto, nadájame sa pivkom, kúpeme sa na našej „doma“ pláži a leníme zvyšok večera. Zajtra chceme konečne na ďalší ostrov. Ideme na Tenerife.

Tiež dosť turistov, ale menej ako tu. Máme tam pár ľudí z H.C. (týmto ďakujeme Peťke za podporu a udržiavanie pozemného tímu). A snáď odtiaľ ďalej na málo obývateľné ostrovy Kanárskeho súostrovia. Na obed sa ešte kúpeme a pomaly sa vydávame do Las Palmas na trajekt. Je sobota takže dúfame, že ešte pôjde. Po malom blúdení v Las palmas nachádzame prístav. Celkom sme nahnevaní. Na staniciach nie sú informácie. Miesto v prístave je úplne skryté. A treba si dať tak 20min. Chôdze medzi kontajnermi a nákladnými loďami. Nachádzame búdku spoločnosti Arman. Žiadne info. Nikto nikde, žiadne otváracie hodiny – nič. Zase sa hneváme na systém. Dosť sa tu počíta s tým, že máte auto a všetko vlastne viete. Keďže sme zistili, že trajekt ide až o 8smej ráno, tak tam musíme prespať. V prístave na betóne pri unimobunke. Ale aspoň sme ráno na 100% tam a ešte k tomu prvý v rade .

Nechávame batohy u strážnika a ideme ešte na pár hodín do mesta. Našli sme výborné múzeum tak šup dnu. Amazónia a jej fauna/flóra + všetky možné technické a fyzikálne haluze, prístroje a javy. Super. Kupujeme večeru a späť do všivavého prístavu.

Denne vypijeme tak 2litre vody na osobu a asi 4litre piva na osobu. Je dobré studené a lacné. Teplo je tu akurát. Len už preč od turistov. Ráno prišlo na trajekt asi 120 dôchodcov. To najhoršie čo sme doteraz videli. Všetci sa ledva hýbali, schody veľká prekážka a polovica z nich vyzerala že zomrie priamo na nich. Tučný a len fučali, každá ovešaná reťazami a prsteňmi. Fuj. Cesta z Grand Canarie na Tenerife stála (obojsmerná) 72€ pre dvoch. Takže pohoda. 2 a pol hodiny.

Hneď po príchode na Tenerife máme pocit, že to tu bude lepšie. A aj je. Menej ľudí, staníc, prístav...všetko zrozumiteľnejšie. Na pár hodín sa flákame po Santa Cruz de Tenerife čo je hlavné mesto ostrova. Presúvame sa na juh ostrova do El Medáno – najznámejšia windsurfová pláž a tiež najlepšia na kity. Mestečko malé a veľmi príjemné. Oveľa lepší pocit. Viac mladých, lepšia atmo. Večer sa stretávame s Ignáciom – miestnym u ktorého budeme bývať (HC). Dostávame info o byte, kľúče, sprchujeme (konečne) a bežíme von. Tešíme sa z krásneho bytu a hlavne postele. Po týždni nás už bolia bedrá zo spania vonku. No a čo je tiež veľmi fajn stretávame Peku (ID Slant54) ideme k Mišovi (tiež Slovák) čo tu býva. Zrazu nás je na byte 8 Slovákov. A tak kecáme a pijeme čo sa dá. Super. To som nečakal. Vyspíme sa riadne dlho a potom šup na miestny kopec – sopku.

Kocháme sa výhľadom. Večer robíme Ignáciovi zemiakové placky. Trosku Slovenska. Včera sme dostali od Peti typy že kam určite musíme ísť. Takže zase rozmýšľame nad požičaním auta. Je to najjednoduchšie riešenia na cestovanie po ostrove.

Ďalší deň sa tešíme oddychu. Hráme niekoľko šachových partií, potápame sa. Zisťujeme užitočné informácie na ďalšiu cestu. Tiež sme si všimli príjemnú vec. Počasie. Kam prídeme je pekne. A zoškaredieva sa až keď odchádzame. Zatiaľ to tak bolo stále. Takže dobrá karma. Večer zase Slovak párty, ale už trosku drsnejšia. Ráno v šoku a dehydrovaní vstávame a ideme na letisko po auto.

Po asi 2hodinových trabloch s platobnou kartou dostávame auto na 3dni. Stojí 68€. Ideme do Santa Cruz. Zisťujeme trajekty na ďalšie ostrovy. Vybavujeme povolenie na výstup na vrchol El Teide. 3 717mnm. A úspešne! Povolenie je zadarmo ale treba si ho vybaviť dopredu. V Santa Cruz dostávame čas na zajtra medzi 9tou a 11stou. Z 2 200m ide lanovka niekam po vrchol. Potom sa šľape (s povolením). Ďalej nakupujem potraviny. Jaj a mesto sa tu veľmi pekne starajú. Slovenský primátori by sa mohli priučiť. Zvyšok dňa jazdíme na krásne pláže a výhľady na severe ostrova. A teda našli sme výborné veci. Večer spánok pri vode. No romantika . A ešte dodať! Vzduch je tu super.

Ráno si pozeráme východ slnka a vydávame sa na cestu hore do kopcov, na El Tiede. Po cesta sa ako vodič, ktorý rád jazdí zabávam. Nekonečné serpentín, stúpaní a klesaní mi robí potešenie. A tak auto z požičovne vyskúšalo svoje limity. Prekonáme výškový rozdiel 2 200m. K lanovke prichádzame medzi prvými, kupujeme lístky (24€/osoba) a šup hore. Na konci lanovky výška okolo 3 400m.n.m.. Dýchame z hlboka, kyslíku je tu pomenej. Ukazujeme povolenie na výstup na vrchol Posledných výškových 300m je super. Na vrchol dorážame ako prvý. Dnes paráda, užívame si ticho, fotím. Po príchode pár turistov ideme dole. Musím poznamenať, že počasie bolo fajn. Jeden pán nám tvrdil, že už tam bol 4krát a bolo tak že ani lanovka nepremávala. My sme z vrchu videli až do mora. Po ceste dolu zisťujeme, že sme vychytili absolútne najlepší čas. Lebo opäť húfy turistov. Rady a žiadna samota. Zase ideme skoro 4 000m dolu. Navštevujeme krásnu botanickú záhradu priamo na pláži a skúšame jeden zábavný park, ale ten stojí 31€ takže nič. Na večer ideme na najjužnejší bod Tenerife. Na ceste je zákaz vjazdu, 10 upozornení, že vjazd len na vlastné nebezpečie. Po krásnych výhľadoch nás čaká najkrajšia pláž. Pár domácich, pláž, útesy a maják. Tu musíme spať! A tak sa aj stalo.

Roman je dáky utýraný lebo neje veľa mäsa. A ako kuchár je zvyknutý, hm... Ráno parádička. Ešte sa okúpeme, najeme a ideme ďalej. Známe miesto Masca nám moc neukázalo lebo boli mraky. Asi si slnko v tých serpentínach nebolo isté ktorým smerom ideme a tak svietilo inde. Neskôr sa to napravilo. Našli sme obchod s palmovým medom a aj lekvárom tak berieme domov po vzorke. Celý deň sme jazdili po pobreží. Na večer vychytané mestečko La Carlota. Malé tiež kedysi rybárske – útulné. Za mestom sú dve odrezané pláže. Nádherné. Nejaký ľudia tam kempujú, nejaký bývajú. Len tak v domčekoch vyhrabaných do svahu, skaly a piesku. Na celom ostrove je zakázané kempovať. No vôbec sa to tu nerešpektuje. Stromy nájdete hocikde. No problemo. Celkovo je tu hodne zákazov, ktoré nik nedodržiava...no Španielsko tak trosku. Ešte pred spaním (na tej peknej pláži) sa naskytne krásny (a krásne gýčový) pohľad na západ slnka, mraky a hory. Ďalší deň jazdíme stále na pobreží. Konečne kupujeme šnorchel (masku). Toto je vec, ktorú sme úplne zabudli a bola to chyba. A veľa sa tu potápa. Všade. Celý ostrov je dosť športový. Potápanie, rybárčenie, paraglajding, kiting, surfing, cyklistika, lezenie. Každopádne si tu vyberieš. A keď nechceš šport, tak sa zval na pláž a len si leň. Tu môžeš.

Vraciame auto. Presun do El Medáno. Obed s priateľom, šach, pláž. Zajtra pôjdeme na trajekt na La Palma. Najzápadnejší, najzelenší a že vraj ostrov bez turistov. Ráno ešte trochu váľania sa. Potom cesta do Los Cristianos na trajekt. Každý lístok stál o 10€ menej ako nám prv povedali jeden 50 a jeden 60€ (pod 26rokov a nad 26rokov). Konečne prišla naša loď. Je to Armas, takže lacné a pomalé. Ale vydávala toľko podivných zvukov, chvela sa...no nič moc čo sa pocitu bezpečia týka. Počas 3,5hod plavby sme videli delfínov. Skákali a šantili. Krásny pohľad. A veľmi nás to potešilo. Špeciálne Romana pretože pár dní dozadu mi tvrdil, že videl lietajúce ryby. A tak sa vysvetlilo čo videl a tiež, že aj napriek veku je psychicky na tom ešte dobre. Pred desiatou dorážame do Santa Cruz de La Palma. Je noc a ešte k tomu nedeľa takže pomerne rýchlo nájdeme flek na spanie. Nad prístavom v kopci.

Ráno: pondelok, 2. 6. 2008, 10:20h, 125€, káva, pivo, ciga, stolička. Plánujem čo ďalej. V turist info zisťujeme čo treba. Chceme ísť rovno do národného parku Caldera De Taburiente, ktorý je v kráteri tu najvyššej sopky. Takže rýchla prehliadka mesta a nákup jedlo. Mesto je krásne. Vedel by som si predstaviť tu žiť. Atmosféra super. Berieme autobus do informačného centra Národného parku. Na vstup si treba vybaviť povolenie. Je zadarmo. Presúvame sa do mesta. V centre nám totiž povedali, že cesta, ktorou chceme ísť je uzavretá. Z mestečka berieme taxi za 12€ na parkovisko odkiaľ začneme šliapať. Mame úplne plné batohy, vodu a jedlo na dva dni. Naložení úplne. Začíname hodinový stupák. Prevýšenie síce len 600metrov ale vo veľmi ťažkom teréne. Skákanie po skalách v kaňone a potom nekonečné esíčka hore a dole. Sme hodne zničení. V polo beznádeji vstupujeme do kempu uprostred krátera. Posledných 15dní sa váľame a od batohov sme si odvykli. Takže dalo nám to zabrať. Rýchlo večera a spať. Kemp je tu zadarmo. Je to múdre, aspoň ľudia spia tu a nie kdekoľvek po parku.

Ďalší deň obdivujeme krásu miesta kde sme. Dávame si trek na Hoyo Verde. Riadne výhľady. A bez batohu to išlo lepšie. 1 350 m.n.m.. Krásne výhľady. A na konci potok. Takže kúpanie sa v ľadovej a čistej vode. Paráda. Vrátili sme sa až večer. Tento park stojí za návštevu. Určite nevynechať. Nás krásne vytrhol zo „stereotypu“.

Ďalší deň šliapeme dolu. Zase riadna štreka. Stopujeme domov, potom si dávame vytúžené pivko. Posúvame sa juhozápadne do mini mesta Puerto Naos. Je tu krásna čierna pláž a kokosy. Nie je ich veľa ale sú. Leníme, kecáme s miestnymi hipíkmi. Kúpeme, hráme šach atď.. Príboj je tak hlučný, že sa tu ťažko spí. Potom si užívame posledný deň na pláži. Stále sme udivení ako to, že Španieli nezomrú hladom. Tempo akým pracujú je asi tempo arabov. Ale v Arabskom svete je to 10-20stupňou viac ako tu.

Zahájili sme hru – „Živý kokot dňa!“. Hneď v ten deň vyhral domáci Peter Cmorík.

Ďalšie ráno sa vydávame smer S.C. de Palma. Volíme však severný okruh ostrova. Cesta trvá asi 4hodiny a stojí tak 17€ na osobu. Ale pozriete si pol pobrežia celého ostrova. Celkom sa oplatí. Nie je to ideálne ale za pol dňa aspoň viete ako to vyzerá. Stretávame ďalších miestnych hippies. Býva ich tu hodne. Robia fiesty a len tak si žijú. Celý rok je tu teplo. Domy majú v jaskyniach skál na ostrove. Niektorí pracujú na ulici, iní vyrábajú náramky, iní pracujú na stavbách. Hovoria že La Palma je najlepšie miesto pre takýto život. Polícia ich tu nerieši. Kedysi to tak bolo aj na Tenerife, ale to sa zmenilo. Asi kvôli turistom. Dnes hru „Živý kokot dňa!“ vyhráva vodič v poradí druhého autobusu. Vyhodil nás von so zavretým pivom za 3€. A tak sme držali suchotu 2,5h v autobuse. Každopádne vyhral. Po prehliadke severnej časti ostrova si dôkladne prezeráme S.C. de La Palma. A t ak krátime čas kým príde trajekt na Tenerife.

O inom. Keď ste na pláži a sú tam ľudia: keď sa domáci nekúpu – nechoď ani ty. Je to nebezpečné.

Stav šachových partií 7:6 pre Romana. A stále sa nám hrá ťažšie. Roman si zase začína myslieť, že videl lietajúce ryby. Takže s tým duševným zdravím to stále nie je isté...

Krajina je výrazne členitá. Prudké skalné zrázy, jaskyne. Väčšina povrchu je zelená. Na rozdiel od predošlých ostrovov. Je to nespočetne veľa druhov zelín, stromov, paliem, kaktusov, kvetov... V sadoch samozrejme banány (veď toto je banánové súostrovie), tiež mandarínky, citróny a pomaranče. Pobrežie je strmé. Stena a potom priamo nekonečne modrý oceán. Skaly tu hrajú najrôznejšími farbami.

Nasadáme na trajekt a šup na Tenerife. Prichádzame v noci tak spíme pri prístave. Ráno čakáme v nervoch 3,5hod na autobus do El Medáno. Možno je už načase voliť „Firmu dňa“ pod názvom: PODPÁLIŤ, PODREZAŤ A SKRACHOVAŤ!!!!. Autobusy sú tu vypísané tak, že známi čas je len čas odchodu z prvé zastávky. Na zastávke kde stoja autobusy, ktoré nie sú vypísané a nechodia tie čo sú. Fokel hovorí, že ak príde autobus určite sa po ceste pokazí. A tak sa aj stalo. Dedinu pred Medánom sa pokazil. Preložili nás do iného.

V el Medáne si dávame pokoj, a potom ideme na free party ktorú organizujú naši priatiela zo Slovenska a Česka. prichádzame do ,, Mŕtveho mesta,, toto mesto bolo vybudované pre ľudí trpiacich leprov. kompletne domy, dokonca aj kostol. v-śetko hrubé stavby, ale miesto na párty úžasné. ako krajina Counter strike. neverili sme vlastným očiam. Párty prebehla ako sa patrí.(až na pár úrazov)

Presúvame sa do hlavného mesta ostrova La palma. Pozrieme si mesto chceme ísť na daľší trajekt. Stretávame Pána nemca Bezďáka. ten na prezradí že neďaleko je kamión plný piva. Stačí si zobrať. Tak sme tak vykonali. Trochu pod stresom sa presúvame ďalším trajektom na ostrov Grand Canaria. Stres preto lebo po príchode na Grand Canariu máme len asi dve hodiny na to dostať sa na letisko ktoré je vzdialené cca 40km od prístavu a neboli sme si zrovna istý tým ako chodí doprava a odkial. Po vystúpení s trajektu sme sa zahovorili s chlapíkom čo robí v miestnej nemocnici. Vysvitlo že nás na letisko zavezie. Paráda. Ešte nám ostalo aj na pivo. Cesta domov bola úmor. hmmm, čo už. Ešte pred pristánim v Madride sme mali nejaku haluz s lietadlom a vyzeralo to veľmi zvláštne, ale pilot to usál tak pohoda. a potom Wien-Bratislava. Domov

Poznámky:

Všetky noci sme spali vonku.na plážach. Bolo to úplne v poriadku, nik nás netravoval. (až na noc u Ignácia). Myslím že tieto ostrovy su na spanie vonku úplne stvorené.

Ceny sú veľmi podobné naším cenám. tabak, alkohol a lelektronika sú lacnejšie, ale jedlo ,spanie stojí asi tak ako u nás na Slovensku

Jedli sme poctivo tri krát denne.zvyčajne sme si robili všetko sami. Ráno bagety a tak, poobede niečo podobné a večera varená. Mali sme varič a veci k tomu. Vlastne na ranajky sme mali pivo-káva-ciga denne :)

Počasie: po-pi-či. Cez deň od 25 do 30 stupňov, cez noc okolo 20. pršať na nás nepršalo. Nosili sme so sebou slnko. Kam Sme prisli, tam svoetilo.

Na informácie: kam ísť a ako, a kam neísť môžte kľudne chodť do Turist Info. Samozrejme najlepšie je porozpŕávať sa s niekym z domácich, tívedia najlepšie.

Nakupovanie:Nakupujte lv supermarketoch. Je to lacné. Tak ako tu. Cigarety sa oplatia kupovať po kartóne. Ostatné veci každopádne mimo turistických destinácií.

Pohľady: Zaujímavé je na ostrovoch že každý je iný. Od púšte až po džunglu. Dokonca každý ostrov má mnoho tvári. Každopádne toto nás krásne prekvapilo. a považujem to za dvôvod prečo sa ísť na Kanárske ostrovy pozrieť

Braňo + Roman

Keby nieco tak tu je ten blog na mojej opere
http://my.opera.com/blazena/blog/