v prvom rade by som chcel podakovat za bozie forum. pripomenulo mi stare dobre casy, ked sme s kamaratmi debatovali, ako dobre sme sa vysrali, preberali konzistenciu svojich vytvorov, ci len tak mirnix dirnix spomenuli velku zivotnu pravdu, ze dobre sa vysrat je nadovsetko.
dnes mi to uz pride nejake ine. vsetci stiskaju ritou, ako by sa uz hanbili za to co z nich vyjde. za ten kus hovna ktore nemoze za to, ze hnusne zapacha, ale odplatou za to nam sposobuje tolku radost. o ktoru sa hanbia podelit.
avsak aj teraz sa najdu svetle vynimky, vlastne momentalne iba jedna, ktore sa podelia so svojou radostou zo srania, a nenechaju ju zaniknut medzi styrmi stenami svojho tronu. takychto ludi si vazim.

dost bolo nostalgie, prejdem k mojmu nedavnemu zazitku.
sedim si, pracujem (nazvyme to tak), a tu zrazu po bruchu prebehne znamy pocit. tvariac sa ze sa nic nedeje som pokracoval v praci. pochvili ma vsak dohnal k tomu aby som sa premiestnil na zachod. tam som vykonal svoju potrebu a spokojny som sa zacal utierat. nahle mi vsak hlavou prebehla strasna myslienka. uvedomil som si, ze asi pre pol hodinou som si prave na wcku chcel oplachnut ruky, no voda bola odstavena. zachvat paniky, a myslienky na to, ci nahodou niekto nebol predo mnou na wc, a ci je nadrzka plna, a ci ma niekto videl vchadzat na zachod. predsa len, rozpravat sa o hovnach je jedna vec, ale ked si ma moj vytvor niekto zblizka pozriet a vychutnat si ho aj s patricnou aromou je vec druha. s dufanim v aspon nejake stastie som sa teda doutieral a potom to prislo. osudove stlacenie splachovaca.

tecie!

po hovne nezostala ani stopa, a ja som sa druhy krat podakoval bohu za to, ze z druheho kohutika vyslo aspon par kvapiek vody na umytie mojich tazko pracujucich ruk. nakoniec teda vsetko dobre dopadlo, a moje hovno zostane len v mojich spomienkach.