Jedna spomienka sa spoji s jednym tonom,
unasana po miestnosti,
niekedy vesela,
inokedy smutnejsia,
vzdy plna,
dlha
ci kratka,
vzdy hrana pre teba.

Jednotlive tony tvoria melodiu
ako jednotlive spomienky tvoria zivot.
S prvym pohybom vzduchu,
s prvym zachvevom struny,
s prvou klavesou
to zacina.

Je v tom vsetko.
Tiche myslienky,
hlasny hnev,
stastna laska,
smutna nenavist.
Vtiahne ta do deja,
pocujes ako sa ton s tonom nahana,
citis ako hudba rezonuje v tebe,
silne tony do teba vrazaju silou,
tie jemne sa ta iba dotknu.

Ked hudba stichne,
Ked posledna struna stuhne,
este vzdy citis ten zvuk,
este stale ho pocujes,
este stale nanho myslis...
Je prec, nechytis ho,
nikdy nebude ako predtym.
Bude len ticho zniet vo veciach okolo...