total descendants:: total children::0 |
Ležím na koberci a po spokojnej večeri hľadím na tie kvetinové tapety na stene. Hrá mi Telepopmusik a ja si snažím písať s mamou. Úsmev. Slzy stekajúce po tvári. Šťastie? Alebo strach, že toto všetko raz skončí? Strach, že sa potom do reality nedokážem vrátiť? Tam niekde ma čaká celý môj svet plný všetkého, čo milujem a ja mám zrazu pocit, že ho nepotrebujem... Výčitky, že mi nikto a nič nechýba... Zvláštne. Zvláštne, ale pochopiteľné zároveň. Zase raz. Klasika. Otázky, na ktoré dobre poznáš odpovede, ale vo výslednom pocite na tom vôbec nezáleží..
|
| |||||||||||||||||||||||||