Zvláštne, ale pochopiteľné zároveň. :: Remember, remember, the velvet November

Zvláštne ako môžno človeka ľúbiť a potrebovať a neskôr ho nenávidieť.
Zvláštne ako možno nenávidieť osobu, bez ktorej som nedokázala žiť.
Kvôli nej som sa skoro vzdala školy a vzdala sa svojho sna.
Bola mojou soul-mate a vždy ňou zostane.
Sú veci, ktoré som nezažila s nikým iným, len s ňou. Výnimočné veci.

Teraz som plná zloby a hnevu.
Desí ma to.

Tá nenávisť ma desí.
Je príliš veľká a ja som vlastne nenávisť nikdy nepoznala...
Desím sa sama seba a toho, čo voči tebe cítim.
Je to už pridlho a mám pocit, že to opovrhovanie tebou je stále väčšie a väčšie. Veľmi ma to mrzí a na jednej strane ti ďakujem za mnoho skvelých vecí, čo sme spolu prežili a na ne nikdy nezabudnem. Na druhej strane mi je z teba zle. Ako raz povedal niekto známy Nenávisť má lepšiu pamäť než láska a mal pravdu. Nikdy som neželala nikomu nič zlé a s tebou som sa pristihávala pri tom, že ti to prajem...hrôzostrašný pocit...desil ma a desí ma dodnes...

Neviem, či to chcem zmeniť.
Či to chcem vrátiť.
Obávam sa, že ti nedokážem odpustiť a že k tebe už nikdy nebudem cítiť to, čo kedysi. Momentálne ťa nechcem vidieť. Už len pri tvojej fotke na icq sa vo mne dvíha hnev...

Mrzí ma to.
Celé ma to strašne mrzí:(