Kevin má osem rokov, vie napočítať do desať po anglicky a zle mu vychádzajú roky. A račkuje.

Jeho rodičia mali včera asi romantickú náladu, takže sa celý večer bezprizorne motal na recepcii. Najprv sme sa len tak rozprávali, potom mi ukazoval gumovacie pero, a nakoniec vehementne trval na tom, že chce so mnou pracovať.

Dala som mu k recepčnému pultu barovú stoličku, fixky a papier a pracovali sme. Ja som robila ponuku pre anglických hostí a Kevin mi pomáhal svojimi anglickými vedomosťami.
„Uantufriforfajfsixsevenejtnajnten.“
„Treinkarbajk.“
Atakďalej.
Potom som ho poprosila. aby nakreslil náš hotel, ale vyhlásil, že kreslí zásadne len vojny.

Neskôr sa priznal, že sa cez deň hrali s Riškom, majiteľovým synom, na policajtov. Že si zobrali s detského kútiku pištole a prilby, kolegyni potiahli recepčný kľúč a otvárali dvere na všetkých izbách. A kričali „Polícia.“
„Aj tam, kde sú ľudia?“
„Hej,“ previnilý chichot.
„Hííííííí. A čo vám povedali?“
„Že vypadnite.“

A potom mi povedal, že dnes idú do sauny a že sa teší. Pozerala som naňho ako puk a potom opravila wellness rezervačky, čo poplietla kolegyňa.


Večer som odpratala pištole a vojenskú prilbu dostal na hlavu plyšový macík. V osviežovači vzduchu plával malý plastový čln, nechala som ho tam.