Lawrence Ferlinghetti :: Remember, remember, the velvet November


node:	Lawrence Ferlinghetti
template:	3
parent:	spisovatelia
owner:	Odi
viewed by:
created:	18.05.2008 - 17:08:05
updated:	18.05.2008 - 17:14:08

cwbe coordinatez:
101
63532
63573
3987293

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

neurons
stats|by_visit|by_K source tiamat K|my_K|given_K last commanders polls
total descendants::
total children::1
2 ❤️

show[ 2 | 3] flat

georgio	0
georgino	0

Lawrence Ferlinghetti

Bibliography

Pictures of the Gone World (1955) Poetry
A Coney Island of the Mind (1958) Poetry
Her (New Directions 1960) Prose
Unfair Arguments with Existence (short plays) (1963)
Routines (short plays) (1964)
Starting from San Francisco (New Directions 1967) Poetry
Tyrannus Nix? (New Directions 1969) Prose
The Secret Meaning of Things (1970) Poetry
The Mexican Night (Travel Journal) (New Directions 1970)
Back Roads to Far Places" (New Directions 1971) Poetry
Open Eye, Open Heart (New Directions 1973) Poetry
Who Are We Now? (New Directions 1976) Poetry
Landscapes of Living and Dying (1980) ISBN 0-8112-0743-9
Over All the Obscene Boundaries (1986)
Love in the Days of Rage (E.P. Dutton 1988) Novel
A Buddha in the Woodpile (Atelier Puccini 1993)
These Are My Rivers: New & Selected Poems, 1955-1993 (New Directions) ISBN 0-0112-1273-4 0-0112-1252-1
A Far Rockaway Of The Heart (New Directions 1998) ISBN 0-8112-1347-1
Love in the Days of Rage (2001)
Americus: Part I (2004)
Two Scavengers in a Truck, Two Beautiful People in a Mercedes (1968)

0000010100063532000635730398729303987351

Lawrence Ferlinghetti (1919), básnik, prekladateľ, nakladateľ, maliar. Narodil sa v talianskej rodine v New Yorku, vychovávali ho vo Francúzsku. Počas druhej svetovej vojny sa zúčastnil na vylodení v Normandii. Po vojne študoval na Kolumbijskej univerzite v New Yorku a na Sorbonne v Paríži.

V roku 1955 založil City Lights Books a vydal svoju prvú zbierku Obrazy zmiznutého sveta (Picture of the Gone World). Allenovi Ginsbergovi vydal zbierku Kvílenie (Howl), za ktorú ho čakal súdny proces za šírenie pornografie. Publicita spopularizovala tak hnutie beat generation, ako aj nakladateľstvo a kníhkupectvo, ktoré sa stalo a dodnes je centrom poetickej avantgardy.

V roku 1958 Ferlinghetti vydal svoju najpredávanejšiu zbierku Lunapark v hlave (A Coney Island of the Mind). Obyvatelia San Franciska ho považujú za nekorunovaného kráľa svojho mesta. S Lawrenceom Ferlinghettim som sa stretla v San Francisku v galérii, ktorá vystavovala jeho obrazy.

Počas rozhovoru postihlo mesto jedno z nespočetných zemetrasení. Nie také veľké, aby ho zrovnalo so zemou ako v roku 1909, malo len štyri a pol stupňa. Príznačné je, že som si ho nevšimla. A on sa na nás – ktorí sme nič necítili a nerešpektovali – pozeral ako na exotov a ignorantov preňho netypickým skúmavým pohľadom. Rozhovor sa odohrával pod veľkým „irackým“ obrazom v galérii, ktorý autor Lawrence Ferlinghetti nazval elégiou irackého ľudu. Ferlinghetti je známym buričom a odporcom Bushovej politiky.

Ako sa zmenil váš obraz sveta s odstupom polstoročia?

"U nás v San Francisku zažívame studenú vojnu s Washingtonom. Bojujeme v nej proti pánu Bushovi. Zdráham sa hovoriť mu pán prezident Bush, pretože si nezaslúži, aby sa mu hovorilo pán prezident. Je totiž načisto negramotný. Ale nie je hlupák. Síce sa to o ňom hovorí, ale hlupák nie je. Je hlúpy asi tak ako líška. Prezident Bush je človek, ktorého sa oprávnene musíme báť. Počína si ako Mussolini na začiatku talianskeho fašizmu, keď jeho ľudia úzko spolupracovali s vládou a veľkými spoločnosťami. A teraz to tu máme opäť s Bushom. Hovorím mu Bush Druhý. Viete, usiluje sa byť kráľom, Bushom Prvým. Uzurpuje si moc ľudu a spreneveruje sa ústave Spojených štátov amerických."

Váš názor na vojnu v Iraku vyjadruje už veľké plátno, ktoré v tejto galérii vidíme. Kam mieri váš protest?

"Samozrejme, je to nezákonná vojna. Američania išli do vojny na základe klamstiev Georgea W. Busha. Bush klamal americkému ľudu, podviedol americký ľud a tlač Spojených štátov, aj Kongres. A všetci mu na jeho lži skočili. Prijali jeho lož za pravdu a vtrhli do Iraku. A teraz démonizuje Irán a Venezuelu. Robí z nich démonov, aby mohol zaútočiť na Irán. Odmieta sa posadiť za rokovací stôl s iránskymi diplomatmi a nehovoril by ani s ľudom Iránu. To je šialené, podľa mňa sú Američania medzinárodní zločinci."

Veľa cestujete. Prednášate na mnohých univerzitách poéziu. Navštevujete krajiny, kde sú nové ohniská revolúcií. Ako sa zmenil svet, nazerajúc vašimi očami?

"Viete, dnes je to úplne iný svet. Stará kultúra devätnásteho a dvadsiateho storočia bola celkom európska. Nejde ani tak o kultúru Ďalekého východu, ale európska kultúra, ako ju poznáme, sa v Spojených štátoch rýchlo vytráca. Oveľa rýchlejšie, než si uvedomujeme. Elektronická revolúcia totiž celkom zmenila svet. Zmenila realitu, ak to tak možno povedať, lebo to, čo sa deje, znamená miznutie vonkajšieho sveta, ktorý nahradila televízia, internet, mobilné telefóny, faxy a iné telekomunikačné zariadenia. Všetci sú celý deň pred televíznou obrazovkou, pri svojich počítačoch, monitoroch a mobiloch. Vonkajší svet ako keby už neexistoval. Jedným z hesiel alternatívnej kultúry šesťdesiatych rokov minulého storočia bolo: „Buď tu a teraz.“ Počuli ste o tom? „Be Here Now.“ Buď tu a teraz je titul slávnej knihy Rama Dassa, bol to bestseller. A dnes idete do reštaurácie a tam dvaja ľudia večerajú a pri tom visia na mobiloch. Takže, dnes je to úplne iné. Ľudia sedia pred obrazovkou a sú niekým iným. Starý svet akoby už nebol.

Tu v San Francisku na nás pôsobí stále prežívajúci duch beat generation a hnutia hippies. Nedávno sme boli na rozlúčke s vodcom tohto hnutia Paulom Hessingom a boli tam všetci. Ako keby vystúpili z minulého storočia, len trochu starší. Zdá sa, že tieto hnutia v San Francisku nie sú len minulosťou, ale pulzujú v ňom dodnes. Vo vašom kníhkupectve je nové vydanie Ginsbergovho Howl.

"Ja som nebol príslušníkom pôvodnej bítnickej generácie. Spájalo ma s ňou to, že som bítnikov vydával. Vyšiel som z bohémskej generácie, ktorá tu bola pred bítnikmi. Keď som prišiel z Paríža do San Franciska, ešte v roku 1950 som stále nosil tú svoju francúzsku baretku. A kniha A Coney Island of the Mind je úplne iná ako bítnická poézia. Viem, že v Prahe a inde v strednej Európe mala bítnická generácia nesmierny vplyv. Možno to spôsobil Allen Ginsberg, ktorý tam bol často. Neviem, koľkokrát bol v Prahe, ale niekoľkokrát navštívil aj Budapešť a vôbec veľa cestoval. Bol zosobnením tejto generácie. Bez neho by bítnická generácia sama osebe nikdy nezískala uznanie. Boli by to jednotliví vynikajúci jazdci krajinou, ale neuznávali by ich ako jednu generáciu. Američania v Európe, a najmä v Paríži, sa krátko po prvej svetovej vojne, v dvadsiatych rokoch, sami pokladali za bohémov. Ani ja som nebol iný, keď som tam žil, študoval na parížskej univerzite a chcel sa stať umelcom. Ale to bolo po druhej svetovej vojne. Bolo to pred nástupom bítnikov a potom sa slovo bítnik stalo synonymom nonkonformizmu. A v šesťdesiatych rokoch sa bítnikom začalo hovoriť hippies. Kontrakultúra šesťdesiatych rokov v podstate pokračovala v rozvíjaní rovnakej tradície. Bítnickí básnici boli vlastne predchodcami generácie hippies. Vyjadrili a pomenovali všetky témy, ktoré sa stali základným materiálom kontrakultúry šesťdesiatych rokov. Hnutie mládeže, revolta mladých ľudí proti zmechanizovaniu a spriemyselneniu, obrat k duchovným záležitostiam, najmä obrátenie sa k náboženstvám Ďalekého východu, k budhizmu, pacifizmu a ekológii... Aj ekologické vedomie prvý raz artikulovali bítnickí básnici, akýsi Gary Snyder. To boli hlavné princípy kontrakultúry, ktorá sa začala v šesťdesiatych rokoch."