Seminárka, ktora nebola dokonala, ale som na ňu pyšná :: Something smarter than us is going to emerge

Príprava na vyučovaciu hodinu

Úvod
Písomná príprava vyučovacej hodiny je akýsi model, ktorým bude učivo daného predmetu „premenené“ do vhodnej didaktickej podoby a následne prezentované (Turanová, 2004). Pre učiteľa je nesmierne dôležité, aby zvládol obsah učiva a zvolil správne metódy, formy a prostriedky na jeho podanie. Písomná príprava by nemala byť zameraná len odborne. Dôležité je učivo správne spracovať po didaktickej stránke, správne časovo rozvrhnúť hodinu, použiť správne metódy vyučovania, pomôcky (obrázky, materiály, učebnice, iná literatúra a pod.) a i.
Cieľom tejto práce je stručne popísať činnosti, ktoré súvisia s písomnou prípravou, charakterizovať jednotlivé body prípravy a zostaviť vlastnú prípravu.

Transformácia učiva
Učivo vzniká spracovaním obsahu rôznych oblastí kultúry do školského vzdelávania, to znamená do učebných plánov, osnov, učebníc a do vyučovacieho procesu. V tomto zmysle sa hovorí o didaktickej transformácii učiva (Skalková, 1999). Čo to znamená „premeniť“ učivo do vhodnej didaktickej podoby? Je to didaktická transformácia učiva učiteľom. Základom pre správnu transformáciu je samozrejme dobrá znalosť učiva, t. j. vedieť základné pojmy, princípy dejov a javov, dokázať objasniť zákonitosti, poznať hlavné myšlienky a súvislosti. Tieto znalosti látky (predmetu) umožňujú učiteľovi sprostredkovať učivo na rôznych úrovniach- prispôsobovať podanie veku, zručnostiam, skúsenostiam a individuálnym zvláštnostiam žiakov a konkrétnym životným situáciám. Je dôležité podávať učivo v aplikácii na životné situácie. Netreba zabúdať ani na medzipredmetové vzťahy. Učiteľ môže naplno využívať svoju fantáziu a tvorivosť pri transformácii učiva.

Didaktická analýza učiva
Uvažovanie o učive, kedy sa berie do úvahy znalosť oboru (nie len odbornú, ale aj pedagogickú), poznanie kurikulárnych dokumentov a vzdelávacích cieľov, poznanie všeobecnej didaktiky, poznatky z pedagogiky, poznať žiakov, ktorých vyučuje, poznanie kontextu učiva a situácií, v ktorých prebieha vyučovanie a samozrejme poznanie pravidiel, ktorými sa školstvo riadi, uvažovanie u učive v takomto rozmere sa nazýva didaktická analýza (Kalhous, Obst a kol., 2002).
Ak máme potrebné odborné znalosti učiva, vieme vytýčiť kľúčové pojmy, princípy, vieme, aký rozsah bude zvládnuteľný pre žiakov, sme schopní učivo podávať rôzne, ale s logickou následnosťou, používame vhodné modely a príklady (Kalhous, Obst a kol., 2002). Znalosti zo všeobecnej didaktiky a pedagogiky nám umožnia využívať rôzne metódy a postupy pri vyučovaní učiva. Poznáme teda aj výhody a nevýhody tej-ktorej zvolenej metódy. Pri poznaní žiakov a psychológie učenia poznáme záujmy a potreby žiakov, to, ako ponímajú učivo.
Didaktická analýza učiva má dva princípy (Kalhous, Obst a kol., 2002):

Prvý vychádza z behaviorálneho prístupu. Dôležitý preň je popis cieľového chovania žiaka. Sleduje stanovenie všeobecných cieľov a čiastočných úkonov, ktoré by mal žiak zvládnuť po určitom úseku.

Druhé stanovisko vychádza z kognitívnej psychológie. Ak sa u žiakov vytvoria pojmové mapy a schémy (mentálne štruktúry), zvýši sa predpoklad na dosiahnutie požadovaného správania. Podľa tohto stanoviska je dôležité vytvárať vnútornú štruktúru medzi pojmami (javmi) na základe istých súvislostí, rozdielov, prípadne podobností.

Mikrodidaktická analýza učiva
Je to analýza na úrovni cieľov určitého predmetu v príslušnom ročníku, alebo ciele tematického celku (Kalhous, Obst a kol., 2002). Pri tejto analýze určujeme, z akých jednotiek (fakty, pojmy, pravidlá...) sa učivo skladá a akou formou sú reprezentované alebo akou formou by mali byť reprezentované, aby sa stali pre žiaka pochopiteľnými. Teda či sú popísané slovne, vyobrazené na obrázku, sprostredkované filmom a podobne. Ďalej je dôležité uvedomiť si, aké metódy vyučovania máme k dispozícii. A v neposlednom rade netreba zabúdať na to, ako žiaka aktívne zapájať do práce s učivom.

Príprava na vyučovanie
Forma písomnej prípravy nie je predpísaná, ale od učiteľa je táto činnosť vyžadovaná. S. Rys (1975 in Kalhous, Obst a kol., 2002) rozlišuje tri typy prípravy učiteľa na vyučovanie:

Prvý typ je takzvaná „blesková príprava“, ktorá odpovedá na otázky čo? a ako? Učiteľ si vymedzí obsah a metódy a prostriedky si premyslí. Pri takejto príprave sa predpokladá, že ciele sú zakomponované v obsahu učiva v učebnici. V praxi sa to prejaví tak, že sa pracuje „podľa učebnice“. Je veľmi dôležite nestotožňovať prípravu na hodinu s tým, „čo mám žiakom povedať“ pretože sa to premietne na hodnotení žiakov. Správne sa môže stať to, čo žiak zreprodukuje.

Druhy typ je najčastejším. Jeho základné otázky, ktoré sa snaží zodpovedať sú: čo už odznelo? Čo chcem dosiahnuť? Aké bude mať táto hodina pokračovanie? Učiteľ stanoví ciele, ktoré by mali byť zvládnuté a na akej úrovni v súvislosti s predošlými cieľmi a v nadväznosti na to, čo bude. Prejavuje sa to opakovaním učiva na začiatku vyučovania a zadávaním úloh.

Tretí typ je najzložitejší a má 7 základných bodov:

čo chcem dosiahnuť

akými prostriedkami sa chcem k cieľu dopracovať (stručný obsah učiva a zvolenie vyučovacích metód, didaktické pomôcky...)

zvláštne didaktické hľadiská: čo už žiaci o danej téme vedia, ako žiakov motivovať, čo im môže robiť najväčšie problémy, ako rozložiť čas na vyučovaní medzi jednotlivé zložky, ako zabezpečiť individuálny prístup, akými úlohami precvičovať a upevňovať učivo, akú domácu úlohu zvoliť, prípadne čo iné je potrebné rešpektovať

výchovné možnosti: ako narábať s učivom a vyučovaním, aby malo aj výchovný efekt

organizácia vyučovacej jednotky: aké pracovné podmienky je nevyhnutné zabezpečiť, vyučovacia hodina ktorého typu bude pre mnou zvolenú koncepciu najvýhodnejšia

časový rozvrh vyučovacej jednotky: koľko času je možné venovať jednotlivým fázam, aké množstvo času bude žiak potrebovať doma na prípravu na ďalšiu vyučovaciu hodinu.

K realizácii prípravy: ako zabezpečiť pracovnú súčinnosť žiakov, ako zistím pracovné výsledky žiakov

Pri takomto uvažovaní učiteľ vykonáva didaktickú analýzu učiva.
Prv, než pristúpi učiteľ k písomnej príprave, mal by si premyslieť niektoré skutočnosti (Turanová, 2004). Aká je téma vyučovania, pre akých žiakov a akého typu školy je určená, čo by mali mať žiaci zvládnuté (aké zručnosti, schopnosti a návyky), aký typ učebníc je používaný na vyučovaní, aké didaktické pomôcky má k dispozícii (zbierka hornín a minerálov, dataprojektor, meotar, mikroskop a podobne), koľko žiakov a s akými schopnosťami má v triede a následne aké formy a metódy vyučovanie môže zvoliť, akým štýlom pristúpiť k overovaniu vedomostí, aké ciele by mal zvoliť a čo by si žiaci mali „odniesť“ z vyučovacej hodiny.
Odporúčaná štruktúra písomnej prípravy podľa Ušákovej (1998 in Turanová, 2004):
• téma: názov tematického celku
• typ hodiny
• výchovno-vzdelávacie ciele
• vyučovacie metódy
• vyučovacie prostriedky
• štruktúra hodiny:
o úvod
o organizačná časť
o opakovanie (otázky, úlohy, preverovanie vedomostí)
o motivácia
o expozičná časť (sprístupňovanie nového učiva)
o obraz tabule
o upevňovanie nového učiva (otázky, práca s pracovným listom)
o zadanie domácej úlohy
o krátke zhodnotenie hodiny

Typ hodiny
Skalková(1999) uvádza nasledovnú typológiu vyučovacích hodín na základe prevládajúceho cieľa vo vyučovaní:
- motivačná hodina
- hodina osvojovania nových zručností a vedomostí
- hodina opakovania a precvičovania
- hodina používania vedomostí a zručností v praktických činnostiach
- hodina skúšania a hodnotenia osvojených vedomostí a zručností
- hodina zmiešaného typu

Vo vyučovaní geológie (prírodopisu v 8. ročníka) sa využívajú tieto modely vyučovania (Turanová, 2004):
- Model vyučovacej hodiny základného typu
- Model vyučovacej hodiny skúšania a hodnotenia
- Model praktického cvičenia
- Model exkurzie alebo terénneho cvičenia
- Model vyučovacej hodiny v múzeu

Výchovno-vzdelávacie ciele
Výchovno-vzdelávacie ciele by mali byť obsiahnuté v každej písomnej príprave učiteľa (Turanová, 2004). Na základe týchto cieľov učiteľ smeruje obsah vyučovania nie len po odbornej stránke ale zahrňuje do nich aj činnosti žiakov. Vzdelávacie ciele sú napríklad: hľadanie informácií v literatúre, na internete, filtrácia dôležitých a nepodstatných informácií. Ale zaraďujú sa sem aj informácie- charakteristiky, pojmy a zákonitosti, ktoré je nutné povedať na hodine. Pri vzdelávacích cieľoch používame formulácie: „Nadviazať na..., Naučiť ako..., Poukázať na..., Znázorniť..., a i.“ K výchovným cieľom je možná zaradiť vzťah k prírode, jej ochrana, výchova k presnosti, svedomitosti, zodpovednosti, samostatnosti a iné. Rozvíjajúce ciele slúžia na aktiváciu žiakov rozvoj zručností, schopností riešiť praktické problémy, rozvoj ich myslenia, myšlienkových operácií. (pozorovanie, porovnávanie, rozlišovanie, triedenie, zaradenie, hľadanie,). Východiskové poznatky sú pojmy, definície, prípadne princípy, ktoré je nutné ovládať, pretože nadväzujú na nové poznatky.
Základné pojmy sú kľúčové slová, ktoré si musia žiaci osvojiť.

Vyučovacie metódy
Súhrnnú klasifikáciu základných skupín vyučovacích metód vypracoval Maňák (1990 in Kalhous, Obst a kol., 2002). Sú to metódy vo vyučovaní, ktoré nás majú doviesť k cieľu. Voľne podľa Maňáka je to koordinovaný systém vyučovacích činností učiteľa a učebných aktivít žiaka, ktorý je zameraný na dosiahnutie učiteľom stanovených a žiakmi akceptovaných vyučovacích cieľov.

Metódy z hľadiska prameňa poznania a typu poznatkov –didaktický aspekt

• slovné metódy
o monologické (popis, prednáška a i.)
o dialogické (rozhovor, diskusia)
o práca s učebnicou alebo knihou
• názorne demonštračné metódy
o pozorovanie predmetov a javov
o predvádzanie (predmetov, modelov, pokusov...)
o demonštrácia statických obrazov
o dynamická a statická projekcia
• praktické metódy
o nácvik pohybových zručností
o práca v laboratóriu
o práca (v dielni...)
o grafické a výtvarné činnosti

Metódy z hľadiska aktivity a samostatnosti žiakov – psychologický aspekt

• oznamovanie
• metóda samostatnej práce žiakov
• bádateľská a výskumná metóda

truktúra metód z hľadiska myšlienkových operácií – logický aspekt

• porovnávací postup
• induktívny postup
• deduktívny postup
• analyticko-syntetický postup

Varianty metód z hľadiska fáz vyučovania

• motivačné metódy
• expozičné metódy
• fixačné metódy
• diagnostické metódy
• aplikačné metódy

Varianty metód z hľadiska vyučovacích foriem a prostriedkov – organizačný aspekt

• kombinácia metód s vyučovacími formami
• kombinácia metód s vyučovacími pomôckami
A preto v písomnej príprave pri vyučovacích metódach volia formulácie: demonštrácia s výkladom, riadený rozhovor, manipulácia s pomôckami, pozorovanie, samostatná práca pokus a podobne.

Vyučovacie prostriedky
Pojem didaktické prostriedky, ako didaktická kategória zahŕňa všetky materiálne predmety, ktoré zaisťujú, podmieňujú a zefektívňujú priebeh vyučovacieho procesu (Maňák, 1995 in Skalková, 1999). Sú to také predmety, ktoré v úzkej súvislosti s vyučovacou metódou a organizačnou formou vyučovania napomáhajú k dosiahnutiu výchovno-vzdelávacích cieľov.
Zaradené sú sem minerály, preparáty tiel živočíchov, umelecké diela, chemické alebo fyzikálne deje, stavebnice, zvukové alebo obrazové záznamy, učebnice, pracovné zošity, encyklopédie, časopisy, televízne alebo rozhlasové vysielanie, pomôcky na telesnú výchovu, rôzna audiovizuálna technika, trenažéry, počítače, CD ROM (Kalhous, Obst a kol., 2002). Patria sem samozrejme aj vybavenie tried, vybavenie žiaka a učiteľa.

Hodina a jej priebeh
Organizačná časť hodiny je prvých pár minút, ktoré sú venované pozdravu, zápisu do triednej knihy a dôležité je upovedomenie žiakov s cieľom, môže nasledovať ja kontrola domácej úlohy (Turanová, 2004). Ďalej nasleduje (nemusí) fáza preverovania vedomostí. Toto frontálne preverovanie vedomostí môže prebiehať ústnou alebo písomnou formou a náležite hodnotenie. Skôr, než učiteľ pristúpi k samotnej expozícii nového učive, je vhodné žiakov motivovať. Ako motivácia môže slúžiť problémová otázka alebo spätosť učiva so známym filmom, prípadne s nejakou zaujímavosťou v okolí.

Expozícia učiva
Je samotný výklad. Sú tam zhrnuté základné informácie o učive, ktoré chceme podávať a v akom poradí objasňovať (Turanová, 2004). Táto časť býva doplnená otázkami, ktoré kladie učiteľ počas výkladu, aby sa žiaci aktívne zapájali do vyučovania a zároveň si upevňovali látku. Obrazom tabule je to, to, čo napíšeme alebo nakreslíme na tabulu, prípadne, aké priesvitky máme pripravené na premietnutie. V časti „Upevňovanie nového učiva“ má učiteľ zaznamenané otázky zamerané na to, či žiaci pochopili vysvetľovanému učivu, prípadne cvičenia (v pracovnom liste), ktoré je potrebné vypracovať. V závere hodiny prebehne zhodnotenie hodiny, kedy učiteľ zopakuje, čo bolo cieľom hodiny, a či sa tieto ciele podarilo splniť, ohodnotí aktivitu žiakov.

Moja príprava
Skôr, než som pristúpila k písaniu samotnej prípravy, pomocou učebnice Prírodopis pre 8. ročník základných škôl som si zostavila osnovu učiva Krasové procesy, vybrala základné pojmy premyslela som si, ktoré vedomosti je potrebné vedieť pre zvládnutie učiva. A pomocou internetu som si vyhľadala informácie, ktoré súvisia s témou učiva a mohli by byť pre žiakov motivujúce.
Ako tému som si zvolila Krasové procesy a jedná sa o vyučovaciu hodinu základného typu na prírodopise v 8. ročníku základnej školy.

TÉMA
Krasové procesy
TRIEDA
8. trieda ZŠ
TYP HODINY
Vyučovacia hodina základného typu

VÝCHOVNO-VZDELÁVACIE CIELE
- vzdelávacie: naučiť základné pojmy súvisiace s krasovými procesmi, vysvetliť vznik krasových útvarov, popísať princíp vzniku
- základné pojmy: krasové procesy, kras, speleológia, povrchové krasové útvary: škrapy, závrty, ponor, vyvieračka,
podzemné krasové útvary, komíny, priepasti, dómy, kvaple, stalaktity, stalagmity, stalagnáty, brčká, sintre
- východiskové poznatky: vlastností horniny vápenec
- výchovné: využitie jaskýň a ich ochrana, poskytnúť informácie o možnosti exkurzie do jaskýň na Slovensku
- rozvíjajúce: rozvoj myšlienkových operácií, hľadanie súvislostí medzi jednotlivými dejmi

VYUČOVACIE METÓDY
Opakovanie predošlého učiva, diskusia o návšteve jaskýň Slovenska, výklad nového učiva, otázky na upevnenie vedomostí

VYUČOVACIE PROSTRIEDKY
Učebnica Prírodopis pre 8. ročník základných škôl (obrázok 147), meotar, fólie

ŠTRUKTÚRA HODINY
o Úvod
kontrola prítomnosti žiakov, oboznámenie žiakov s cieľom vyučovacej hodiny

o Opakovanie
Vyplniť tajničku

o Motivačná časť
Prečítať článok z http://www.ssj.sk/jaskyne/naj/

o Expozičná časť
Vysvetliť, prečo voda pôsobí na vápencové horniny erozívne. Vysvetliť princíp vzniku krasových foriem. Postupne objasniť vznik povrchových, podpovrchových krasových útvarov a vymenovať formy a popísať vznik jaskynnej výzdoby. Na priesvitke postupne ukazovať tieto formy.
Povrchové formy krasu:
Škrapy - ryhy, žliabky, priehlbiny.
Závrty- jamy lievikovitého alebo miskovitého tvaru.
Vyvieračka- miesto, kde sa spod horninového komplexu dostáva voda na povrch.
Ponor- miesto, kde sa voda „tratí“ pod zem.
Otázky počas výkladu:
Prečo nie sú u nás vyvinuté povrchové krasové formy natoľko, ako v oblastiach s tropickou klímou?
Podpovrchové formy krasu: Vznikajú pôsobením vodných tokov vo vnútri horninového masívu:
Komíny - zvislé diery, ktorými voda preniká do hornín.
Priepasti- vznikajú postupným zväčšovaním komínov.
Jaskyne- vodou vymodelované rozsiahle podzemné priestory.
Dómy- jaskyne obrovských rozmerov.
Otázky počas výkladu:
Spýtať sa, kto zo žiakov bol v jaskyni, v ktorej(podľa obrázku 147 na 84 strane v učebnici), čo v nej pozoroval (útvary, hornina, prípadne ľad).
Jaskynná výzdoba- vápenec vylúčený na stenách jaskyne v rôznych tvaroch a farbách.
Stalaktity- kvaple rastúce zo stropu nadol.
Stalagmity- rastú z dna nahor.
Stalagnáty- vzniknú spojením stalaktitu a stalagmitu.
Poskytnúť mnemotechnickú pomôcku na rozlíšenie a zapamätanie si rozdielu medzi stalakTitom (sTrop) a stalagMitom (zeM).
Vysvetliť podmienky vzniku ľadovej výzdoby.
Prečo sa v jaskyniach našlo množstvo kostí človeka a živočíchov?
Vo važeckej jaskyni sa našli pozostatky kostí medveďa jaskynného.

o Obraz tabule
Fólia 2

o Upevňovanie nového učiva
Otázky podľa fólie 3
Aký je rozdiel medzi stalaktitom a stalagmitom?
Aký krasový útvar vznikne pri dlhodobom pôsobení vody vo vnútri vápencovej horniny?

o Domáca úloha
Podľa webovej stránky http://www.ssj.sk/ vybrať nejakú zaujímavosť a odprezentovať na ďalšej hodine.

o Zhodnotenie hodiny
Cieľom hodiny bolo naučiť sa o formách, ktoré vytvára voda vo vápencových horninách, spýtať sa žiakov, čo ich na učive zaujalo.

Záver
Napísať dobrú prípravu na vyučovaciu hodinu nie je jednoduché. Treba mať vopred premyslenú jej štruktúru, metódy, ktoré chce uplatniť. Ujasniť si, aké ciele bude mať hodina a ako zabezpečiť, aby boli dosiahnuté. Je potrebné vybrať vhodné didaktické pomôcky a motivačné prvky, oboznámiť sa nie len s odbornou stránkou učiva, ale ho i vhodne didakticky poňať. Preto si táto činnosť vyžaduje nácvik a následne i prax.

Použitá literatúra

1. Aubrecht R., Bizubová M., Hantabálová I., Pivko D., Uhereková M., Zágoršek K.: Prírodopis pre 8. ročník základných škôl, SPN Bratislava, 1998, 157 s., ISBN 80-08-02469-0
2. Kalhous Z, Obst O. a kol.: Školní didaktika, Portál, Praha, 2002, 447 s., ISBN 80-7178-253-X
3. Skalková J.: Obecná didaktika, ISV nakladatelství, Praha, 1999, 292 s., ISBN 80-85866-33-1,
4. Turanová L.: Didaktika geológie 2. Špeciálna didaktika geológie, Bratislava UK, 2004, 120 s., ISBN 80-223-1811-6
5. http://www.ssj.sk/vyskum-monitoring-dokumentacia/biospeleologicky-vyskum-monitoring/foto/biospeleologicky_o7.jpg, 3.5.2008
6. http://www.ssj.sk/jaskyne/naj/, 3.5.2008
7. http://www.ssj.sk/, 3.5.2008
8. http://geologie.vsb.cz/geomorfologie/Prednasky/9_obrazky/9_24_kras.jpg, 3.5.2008