Andezitový vulkanizmus v pohorí Vtáčnik

Úvod
Región stredoslovenských neovulkanitov leží na vnútornej strane karpatského oblúka v západnej časti diskontinuitného pásma neovulkanitov. Andezitové pohorie Vtáčnik je súčasťou mladých neogénnych sopečných pohorí, ako napríklad Štiavnické vrchy, Vihorlat a Javorie. Názov horniny andezit je odvodený názvu pohoria Andy v Južnej Amerike.

Andezitová (intermediárna) magma
Horniny, ktorých obsah SiO2 sa pohybuje v rozmedzí od 52 až 65% sú charakterizované ako intermediárne (Krist, Krivý, 1985). Patria sem predovšetkým výlevné ekvivalenty dioritu, teda andezity. Vznik andezitového vulkanizmu je úzko spätý s orogénnymi pásmami. Názory na vznik andezitovej magmy nie sú jednotné, existujú nasledovné predstavy:
1. andezitová magma vzniká hybridizáciou bazaltickej taveniny materiálom kontinentálnej kôry
2. frakčnou kryštalizáciou bazaltických magiem
3. vytavením andezitovej magmy v orogénnych zónach z vrchného plášťa, ktorý obsahuje aj sedimentárno-vulkanické komplexy oceánskeho typu kôry, ktoré boli do vrchného plášťa privedené pozdĺž subdukčných zón
V laboratórnych podmienkach sa podarilo získať taveninu andezitového zloženia (Reichwalder, Jablonský, 2003). Pripravená bola parciálnym tavením bazaltov za prítomnosti vody.

Andezit
Andezit je výlevným ekvivalentom hlbinnej horniny dioritu (Krist, Krivý, 1985). Hornina má prevažne porfyrický vývoj. Jej farba záleží od minerálneho zloženia. Môže byť svetlozelená, ružovkastá, šedá až čierna. Textúra je všesmerná, často prúdovitá, štruktúru majú porfyrickú. Obsahujú minerály plagioklas-andezín, ako zástupcu svetlých minerálov, tmavé minerály sú zastúpené biotitom, amfibolom a z pyroxénov hypersténom a augitom.
Podľa rôznej bázicity a obsahu tmavých minerálov sa andezity delia na 4 skupiny (Hejtman, 1957). Andezity s prevahou biotitu, s prevahou amfibolu, s prevahou hypersténu alebo s prevahou augitu.


Obrázok 1 : Porfyrická štruktúra andezitu. Porfýrické výrastlice tvorí tabuľkovitý, prípadne zonálny plagioklas a pyroxén.. V základnej hmote sa nachádza množstvo inklúzií opakných minerálov. Zamutov. XN, zväčš. 20x. (petrol.sci.muni.cz, 2008)


Obrázok 2 : Andezit z lokality Tři kameně. Petrografický depozit katedry mineralógie a petrografie, PřF MU Brno. (petrol.sci.muni.cz, 2008)


Vtáčnik
Vývoj v pohorí Vtáčnik je úzko spätý s vývojom v Kremnických vrchoch. Vulkanická aktivita na strednom Slovensku trvala od spodného bádenu po panón (16,5 – 8,5 mil. rokov) (Konečný et al., 2001). Geologická mapa regiónu v mierke 1 : 25 000 s vysvetľujúcim textom zostavili Šimonom et al. (1997). Kremnické vrchy a Vtáčnik majú komplikovanú stavbu zloženú z viacerých štruktúrnych jednotiek (Obrázok 3). Dominantnou štruktúrou v západnej časti Vtáčnika je kremnický graben sformovaný vo vrchnom bádene (Konečný a Lexa, 1979 in Konečný et al., 2001). Pre oblasť mimo grabenu je charakteristická stratovulkanická stavba s prevahou epiklastických brekcií nad lávovými prúdmi.
Spodnú štruktúrnu etáž v Kremnických vrchoch predstavujú relikty bádenského stratovulkánu ( pyroxenický, amfibolicko-pyroxenický andezit a príslušné vulkanoklastiká), v spodnom a strednom bádene táto oblasť zasahovala do oblasti Vtáčnika a Hornonitrianskej kotliny) (Konečný et al., 2001). Do tohto priestoru zasahoval aj okraj distálnej vulkanickej zóny štiavnického stratovulkánu. V riečnom prostredí sa uložili vrstvy polymiktných konglomerátov s pieskovcami a pokračujúca subsidencia dala základ vzniku jazerno-močiarnej sedimentácii a vzniku uhoľných slojov (Handlová, Nováky, ktoré sú bádenského veku).
Stredná štruktúrna etáž vo vrchnom bádene je vlastne výplň kremnického grabenu. Na začiatku vývoja sa v oblasti Vtáčnika aktivoval explozívno-extruzívny vulkanizmus hyperstenicko-amfibolických andezitov, došlo k výstupu extruzívnych dómov v okrajových zlomoch grabenu na západnej strane) (Konečný et al., 2001). Spodná časť grabenu je tvorená lávovými prúdmi bazaltických, pyroxenických a leukokrátnych andezitov, autochtónnych a redeponovaných pyroklastík ako aj epiklastík (ich mocnosť sa pohybuje od 350 do 500 m). Vyššia časť výplne je tvorená 500 metrov hrubým komplexom lávových prúdov amfibolicko-pyroxenických a biotiticko-amfibolicko-pyroxenických andezitov. Najmladšie výplne sú roztrúsené extrúzie biotiticko-amfibolických andezitov.
Vrchná štruktúrna etáž prekrýva okrajové zlomy) (Konečný et al., 2001). Je zložená z niekoľkých menších stratovulkánov pyroxenických andezitov. Stratovulkány pri západnom a severozápadnom okraji grabenu (aj vtáčnický stratovulkán) budujú periklinálne uložené lávové prúdy, pyroklastické brekcie a aglomeráty v oblasti centrálnej a proximálnej vulkanickej zóny.


Obrázok 3 : Geologické rezy vulkanických komplexov Kremnických vrchov a Vtáčnika. (Konečný et al., 2001)


Záver
Vtáčnik predstavuje typické vulkanické pohorie tvorené andezitom. Andezity sú výlevnými ekvivalentmi dioritu. Hlavnými minerálnymi zložkami sú plagioklasy, konkrétne andezín a farebné minerály (biotit, amfibol, pyroxény), ktoré tvoria základnú hmotu i výrastlice. Kremeň a draselné živce sa vyskytujú len ako akcesórie, alebo chýbajú (mineraly.sk, 2008). Andezity a ich pyroklastiká majú hlavný podiel na stavbe neovulkanických pohorí.
Vtáčnik bol v roku 1993 vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu. (pd.ouzp.sk, 2008). Poznávanie geologickej minulosti pohoria Vtáčnik môže prispieť k prehĺbeniu poznatkov o geologickej histórii Západných Karpát.

Použitá literatúra
Hejtman B., 1957, Systematická petrografie vyvřelých hornin, Nakladatelství československé akademie věd, Brno
Krist E. a Krivý M., 1985, Petrológia, Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry Bratislava
Konečný V, Lexa J., Šimon L. a Dublan L., 2001, Neogénny vulkanizmus stredného Slovenska. Mineralia Slovaca 33, s. 159 - 178
Reichwalder P. a Jablonský J., 2003, Všeobecná geológia 1, Univerzita Komenského Bratislava

http://www.pd.ouzp.sk/krajina.html, 19.4.2008
http://petrol.sci.muni.cz/poznavanihornin/magmatity/andezit.htm, 19.4.2008
http://www.mineraly.sk/files/hor/andezit.htm, 19.4.2008