Údel filozofa

Sám seba sa pýtam po zmysle a význame filozofie. Je to zložitá otázka, aspoň pre mňa, najmä preto, že som ešte stále žijúcim tvorom. Aj preto nie je celkom možné nájsť všeplatnú odpoveď. Ale budiš; ako ja vnímam filozofiu?
Podobne ako ľudská existencia, tak aj existencia filozofa je údelom. Je nekončiacim procesom v končiacich dejinách. Filozofia je život, neutíchajúci, nespútaný, možno pre niekoho i bláznivý... No ten kto neprenikol do podstaty tohto života nemôže nikdy pochopiť filozofovu radosť a lásku k samotnej múdrosti, poznaniu i pravde.
Filozofia ako dialóg. Samota sa tak javí ako kľúčová, totiž filozof musí vedieť zvládnuť svoje ticho, musí vedieť byť sám so sebou vo svojom vnútornom dialógu, ktorý sa tak z podstaty filozofie javí ako kľúčový. Je to ticho, ktoré má svoj poriadok. Ticho, ktoré zároveň drása a ukľudňuje. Z tejto tichosti sa pomaly vynárajú temné zákutia a neprebádané miesta v človeku – v jeho duši. No nielen.. sú to otázky bytia ako takého, otázky zmyslu tohto bytia, odvíjajúce sa z otázok z hľadania zmyslu vlastnej existencie. Tie prichádzajú ako prvé; kto som? Kým som? A prečo som? Po nich ďalšie iné... a opäť ďalšie. Ich nekončiace množstvo... To je údel filozofa.
Povedali sme, že filozof musí zvládať svoje vlastné ticho, svoju vlastnú samotu. No tým to celé nekončí. Filozof zároveň vystupuje v dialógu s inými. Nie je to samotár utiahnutý kdesi v púšti, ale človek ktorý sa neustále pýta nielen seba, ale i druhých, pretože sa snaží nájsť a pochopiť. Nájsť samého seba... nevedno či je to skutočne možné, no táto otázka v procese filozofie nehrá úlohu, a ak, tak len čiastkovú. Totiž filozof cíti, je to nesmierne citlivý a krehký tvor. Cíti lásku (filia) k múdrosti, no zároveň lásku (erós) ako túžbu vzhliadnuť aspoň mizivý fragment z tejto múdrosti. Táto láska zhrnutá do jednej nazvaná filosofia. Mnoho ľudí tomu nerozumie, pretože nikdy takúto lásku nezažívali. No každý, kto ju zakúsil vie, že potom sa už bez nej nedá. Ona sama; láska ako priateľstvo - ako vzťah a láska ako túžba vypĺňa život filozofa, stáva sa jeho neoddeliteľnou súčasťou, je to niečo, čo ako esencia vstupuje do človeka, tvorí jeho bytnosť, jeho cieľ, jeho všetko. Človek skutočne filozofujúci je naplnený láskou, láskou k múdrosti a pravde. Nie je však vlastník ani pravdy, ani múdrosti, to si netreba namýšľať. Filozofický človek má však neustále na mysli múdrosť a pravdu pri ich dosahovaní... To je údel filozofa