Pokladník, čo berie vec alternatívne@SME

Nad žiadnym ministrom, ktorý musel odísť z Dzurindovej vlády, nedržal predseda SDKÚ ochrannú ruku ako nad Palackom.

BRATISLAVA. Žiadny iný exminister asi nerobí svojej strane také vrásky, ako Gabriel Palacka. Z verejnej funkcie pritom odišiel pred deviatimi rokmi v roku 1999.

Napriek početným škandálom sa ho strana nikdy nezriekla.

Palacka sa s bývalým dvojnásobným premiérom pozná ešte z čias socializmu, keď obaja pracovali na železnici. Prvýkrát bol vo funkcii v roku 1994 ako štátny tajomník ministerstva dopravy, v roku 1998 sa stal minis trom.

Prešiel na červenú

Vo funkcii vydržal len do augusta 1999. Po tom, čo zrušil tender na tretieho mobilného operátora, čo bolo rozhodnutie v prospech dvoch operátorov, ale nie v prospech občanov, z funkcie odstúpil.

Svoju ministerskú kariéru zaklincoval Gabriel Palacka výrokom: „Môžete ako vodič prejsť na červenú, občas sa to kdekomu stane a je to porušenie zákona o cestnej premávke. Keď sa to stane niekde v noci, kde absolútne široko-ďaleko nie je ani živej duše, tak je to porušenie zákona, ale zjavne ste nespôsobili žiadnu škodu nikomu.“

Takto vysvetľoval chyby ministerstva pri organizácii tendra na poradcu pre privatizáciu telekomunikácií.

Z verejnej funkcie sa Palacka stratil, ďalej zostával pokladníkom SDKÚ.

Leto 2002 však bolo preňho horúce.

V kauze vláčiky, kde Švajčiarsko podozrievalo ministra dopravy Jozefa Macejka z uprednostňovania jedného záujemcu v tendri na vlaky pred druhým, sa opäť objavil aj Gabriel Palacka.

A to v liste poslanca SDKÚ Petra Kresánka, ktorý poslal Dzurindovi a vysvetľoval mu situáciu okolo tendra slovami: „Gabo berie vec alternatívne podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké.“

Podpredseda SDKÚ Ivan Šimko vtedy na otázku, či hovorili o úplatku, povedal: „Neviem, čo iné by to mohlo znamenať.“

Prokuratúra o Palackovi na konci vyšetrovania vyhlásila, že ako svedok nie je pre prípad „podstatný“.

List je dodnes medzi politikmi populárny, v septembri ho čítal Robert Fico na hodine otázok, keď mal objasniť financovanie bytu pre svoju matku.

Strana sa ani po tomto od Palacku nedištancovala, práve naopak. V novembri 2002 ho kongres SDKÚ na žiadosť Mikuláša Dzurindu zvolil za člena prezídia.

V tom čase prišli do redakcií niekoľkých denníkov odpočúvania podnikateľa Jána Badžgoňa, v ktorých sa opäť hovorilo o Palackovi.

„G. Palacka sa pýta J. Badžgoňa, či sa ozval Horák zo Švajčiarska. Badžgoň hovorí, že áno, André potvrdil, že to prešlo účtom do UBS. Máme sa s ním stretnúť v Prahe a dokončiť záležitosti...“ UBS je švajčiarska banka. Badžgoň pravosť odpočúvaní nevylúčil, na tento konkrétny rozhovor si však nepamätal.

Palacka z prezídia SDKÚ sám v roku 2003 odstúpil. Nebolo to gesto politickej sebareflexie, začal sa pripravovať na kariéru v Londýne.

Hovorte po anglicky

Na ministerstve financií pod vedením straníckeho kolegu Ivana Mikloša vyhral konkurz na zástupcu Slovenska v Európskej banke pre obnovu a rozvoj.

S prostredím sa zžil natoľko, že keď v júni 2004 súhlasil s rozhovorom pre SME priamo v Londýne, chcel ho viesť v angličtine a skoro na žiadne otázky neodpovedal.

Nevysvetlil ani to, prečo strana vykazovala v časoch, keď bol pokladníkom, ako darcov ľudí, ktorí o tom, že by jej peniaze darovali, vôbec nevedeli. Vyšetrovanie opäť nikam neviedlo.

V júli 2005 Palacka „z osob ných dôvodov“ z Londýna potichu odišiel a odvtedy o ňom nepočuť.