total descendants:: total children::2 26 ❤️ |
zobudzam sa obleceny, s plnou fasou vina pri posteli, a vcerajsok zostava neisty. studujem sa cez svoj mobil, uzkostlivo sa fotim ked placem pri citani lyrics joanny newsom ktore nic neznaenaju, fotim sa v autobuse, v skole, pri zaspavani a pri vstavani. netusim kto je na tych fotkach. ten clovek sa mi zda povedomy, ale nepoznam ho. vyprahnuty pohlad/prazdny pohlad/vycerpany pohlad/horiaci pohlad. rozumiem mu, viem ze chce zhoriet, ze hori a chce zhoriet, az na popol, ale nedokazem mu pomoct. zobudzam sa v radiu na zemi, v hlave rozbite spomienky na prapodivnu noc, a ked sa vecer konecne najem, s pohladom stofera co potrebuje davku zaspavam, a par centimetrom nad mojim telom je bod, v ktorom sa pomali zmensujem zatial co cela miestnost prudko expanduje, zmrstujem sa a vznasam sa mimo seba, takmer nedycham, zosaliem, zhorim, skocim, prudko zareagujem, zostanem lezat a uz sa nikdy nezdvihnem, rozpustim sa vo vine, rozlejem sa, zosmradnem, zafarbim vsetko na ruzovo a zanecham skrvny, rozbijem sa na milion crepin ako v zrkadle v banskej bystrici, v zasmradnutom lokale plnom podivnych existencii ku ktorym sa mienim zaradit, a kazda z tych crepin mi ukazala niekoho ineho, uplne inu tvar a podobu, uplne inu historiu, inu bolest a inu radost, a ja som zostal stat, zasekol som sa tak ako som sa zasekol teraz aj ked sa prudko snazim zmietat a halucinujem, bluznim, nemam zmysel, zanikam....
|
| |||||||||||||||||||||||