A jaro karty míchá pro záda shrbená
a přetěžko se dýchá a svítí červená. (K.K.)



Včera bolo krásne, a tak som sa vydal na romantickú prechádzku cez Starý most do Petržalky,
lebo nielen chlebom je človek živý, ale aj úžasnými hornými morčacími stehnami,
čo mávajú v tamojšej Bille.
Slnečné lúče, čo sa predierali cez škáry v oblakoch, rozkmásaných jarným vetrom,
vytvárali   ako v nebi tak i na zemi   povznášajúcu atmosféru svätých obrázkov,
a aj ja som sa úprimne snažil upriamiť svoju hriešnu myseľ na niečo viacej transcendentálne. Márne.
Nedarilo sa mi, lebo sme mali len celkom ľahký obed, a skončil som vždy vo filozofických pochybnostiach,
či aj dnes, v nedeľu, budú mať tie stehná čerstvé, či budú také nádherne veľké, ako minule,
či vôbec nejaké ešte majú a či mi ich, božeuchovaj, nevykúpia rovno pred nosom!
Zmietaný Neistotou a hnaný Nádejou som si pred sebou všimol dvojicu krásnych mladých ľudí.
Kráčali po chodníku, viedli sa za ruky, smiali sa. Svet s tými jarnými vôňami, farbami a zvukmi,
najmä zádrapčivým pičovaním rujných vrabčiakov, im celý patril, vyzerali veľmi šťastní,
nespútaní hmotnými záležitosťami, pravdaže s nepodstatnou výnimkou svojich super tiel,
nahodených v značkových handričkách z práve prebiehajúcej jarnej billboardovej kampane.
A ja som im závidel. Samozrejme, že len v zlom, veď závidieť sa ani inak nedá, napriek
zaužívanému dodatku o dobroprajnosti, ktorým takéto priznanie povinne prizdobujeme.
Chápal som, že stehná, na ktoré si brúsi zuby on, sú cennejšia trofej ako tie,
po ktorých idem ja.

Škoda, že auto, čo zastalo pri nich (asi aby sa dvojica rovnako mladých, čo v ňom sedela,
na čosi opýtala) nebola tiež Škoda. Mohlo to byť celkom všedné pekné popoludnie.
Ale toto bolo Ferrari. Kabriolet. Bolo mi jasné, že do Petržky bohvieodkiaľ zablúdilo
- možno práve odtiaľto.
Ozajstné Ferrari. Usudzujem tak hlavne z toho, že som bol celkom reflexne
jeho tvarmi a líniami unesený tak, že som aj na tú diaľku pseudohalucinoval
príjemnú vôňu luxusného koženého čalúnenia a vône bratislavskej jari išli srať.
Bolo nízke, rumelkovočervené a jediné koleso s polmetra širokou pneumatikou
predstavovalo môj ročný plat.
Tá dvojica v ňom pôsobila uvoľnene a celkom všedne, ako všetko v blízkosti toho krvavého Zjavenia.
Nebešťania boli veľmi milí, veselo poďakovali, a aj sa nestrojene usmiali predtým,
ako svižne odfičali, zaburácajúc na pozdrav motorom, podľa zvuku vhodnejším pre raketoplán.
Dvojica na chodníku sa tiež usmievala.
On tak akosi ... hrdinsky.
A ona s matersky hojivým úsmevom svojho vážne zraneného a kontumačne porazeného hrdinu
obetavo zachraňovala a ošetrovala, nežne a oddane sa k nemu túlila.
Správna holka a správna ženská, vnímavá a empatická, inštinktívne vedela,
že práve musel prežiť niečo strašné.
Opäť som mu závidel – tá jeho baba ho nikdy v žiadnom srabe len tak nenechá.

Stehná mali. Čerstvé, veľké, lacné - pamätám si jednu cenovku - hmotnosť: 1,714 kg,
cena: 188,40 KS. Len pamätám, lebo neviem, nemám to doma, lebo som to nekúpil.
Nečakajte vysvetlenie, pointu, analýzu, nič také. Jednoducho som to nekúpou,
a to som si aspoň na také štyri kusy chuť robou. Namiesto toho som si vzal taký šikovný
akciový ľadový šalát, biele jogurty a mladú cibuľku, žiadne keksy ani
dobošky a všelijaké pagáče makové, ba ani jedny krky.

Keď som vyšiel pred obchod, na strategicky výhodnom mieste, pri vozíkoch, stál maník,
v rukách posledné Nota Bene. Všimol som si ho už pri príchode, ale vtedy som bleskovo uhol
jeho pohľadu a s odstrašujúco zamračeným výrazom som si s rinčaním vyštrachával
jedno drôtené billácke Ferrari, čo jazdí na päťkorunáčku.
Keďže som mal teraz po nákupe tašku poloprázdnu, trúfol som si pozrieť sa mu do očí.
Toto s vozíkom kopcom plným žrádla, čo sa z neho sypú orechy, nikdy nedokážem.
Uvedomil som si, že som sa bál zbytočne, prekvapivo vôbec nemal ten psí pohľad.
Pamätal si ma, ako som surovo vyšklbával zaseknutý vozík, a tak mi nič neponúkal.
Vyzeral ľahostajne, akoby ho to tu celé už vôbec nebavilo.
Madonna Majstra Pavla sa začervenala od urážky, ako som ju, hrabnúc do peňaženky,
pošteklil po neskorogotickom líčku ukazovákom. Nech ju dám do cudzích roztrasených rúk,
notabene s tými len ťažko prehliadnuteľnými rezervami v manikúre, uhryzne ma do prsta.
Cyril s Metodom sa bránili presne polovičnou silou - modrá je dobrá, červenej bolo dnes už dosť.
Parťák prijal svätých kamošov vrúcne - celý ožil, zaďakoval a vravel niečo o Bohu.
Cítil som sa ako king.
Ako Král Šumavy.
Amen.