Mníšky
Václav Pankovčín

Keď bol Feri Šnelcer cez druhú svetovú vojnu v Českej Kamenici, na vlastné oči videl toto:

Blížil sa front, Nemci utekali. Všetko spustošili, všetko vyrabovali, len kláštora, v ktorom bolo vyše tristo mníšok, sa ani nedotkli.

Prišla oslobodenecká Červená armáda. Oslobodila Českú Kamenicu, oslobodila aj kláštor.

Ivani, už dlhé mesiace žijúci pustovným asketickým životom, sa v kláštore usadili a urobili si žúr. Neušetrili ani jednu rehoľnú sestru. Tri dni trvali erotické orgie priamo pred zrakom Feriho Šnelcera. Také orgie, o akých sa Ferimu a ani kláštorným múrom dovtedy ani nesnívalo. Tri dni rozkoše a radovánok.

Hrdinskí sovietski vojaci vymietli všetky kúty a všetky diery kláštora.

"Človeče, a to si mal vidieť, čo bolo o deväť mesiacov, keď tých tristo mníšok začalo rodiť, človeče!" vraví Feri. "Do pôrodnice sa nevmestili, a tak rodili v kláštore, v parku a niektoré aj po chodníkoch, človeče. Celú armádu porodili – a okrem jedného dievčaťa, čo mala matka predstavená, všetko chlapcov. A keď tí chlapci začali naraz plakať, bolo to, človeče, akoby spievali Kaťušu!"