total descendants:: total children::0 |
prijemny clanok. o osobnych stretnutiach Milana Richtera aj s Ginsbergom S Allenom Ginsbergom - alebo "Dámy, podkasajte si sukne..." ”Dámy, podkasajte si sukne, prejdeme teraz peklom.” Na tieto záverečné slová W. C. Williamsa z jeho úvodu ku Ginsbergovej knihe Kvílenie som si spomenul po prvých básňach, ktoré božský Allen deklamoval v sprievode harmoniky a ďalších nástrojov. Show veľkého mága v newyorskom Living Theater sa začala. --- Bolo to v máji 1990, ale ani po desiatkach čítačkách a festivaloch a prezentáciách nemôžem na Ginsbergovo jedinečné vystúpenie zabudnúť... http://milanrichter.blog.sme.sk/c/130271/S-Allenom-Ginsbergom-alebo-Damy-podkasajte-si-sukne.html trham z clanku:: Malest Cornifici Tuo Catullo Kerouac, som šťastný, tvoj blázon Allen to konečne zmákol: objavil nového mladého kocúra a moja predstava večného mládenca si teraz kráča ulicami San Francisca, je krásna, schádza sa so mnou v kaviarňach a miluje ma. Ach, iste si vravíš, že som hnusný. Hneváš sa na mňa. Pre všetkých mojich milencov? Nedá sa jesť hovná, a nemať vidiny; keď majú na mňa chuť, cítim sa ako v nebi. San Francisco 1955 "Aj toto, Jack Kerouac?" "Prečo nie, čítaval mi ju často. Pokým ma navždy neopustil." Živé divadlo (so živým Ginsbergom) Okolo sivej brady (akoby z tohto hniezda) holé vtáky bez kožky, ó, ako pípajú, piliby, piliby, give me that mic, I´ll suck it... Černoška cmúľa tmu, zblízka sa blýska jej perleťový pysk, pery pohlavia ako póry po ľadovej sprche, noha cez nohu, chlpy jej prevísajú, rastú ako les... Vedľa nej blondína, čosi ju omína a svrbí tam, kde tušíš bútľavinu vŕby, ó, sliz sĺz, sledujem tvoju slimačiu stopu do pralesného smútku, kde vlhnú všetky vreckovky... Allen si utiera pot, biznismen guru, čo medituje, bledomodré nôžky dupkajú do rytmu, verše biele ako spermie a vlhké ako slina, kam nedoletia, spí houmlesáčka, ktorá doláme umelé kvety na pódiu, až stíchne hniezdo a holé vtáky ohnú zobáky do tmy... Allen, amen? Kdeže sú všetci tvoji mládenci, najlepšie hlavičky tvojej generácie? Živé sú iba ich tiene. Tieňové divadlo so živým milencom, ktorý kvíli: Give me those bodies back... Akoby ešte žili. New York 22.- 23.mája 1990 |
| |||||||||||||||||||||||||