Ako tak lezim cele hodiny v posteli a snazim sa liecit, tak som stihla chytit peknu depku.
A pisem uz v worde milionty riadok a pustam si miliontu depresivnu pesnicku.
A je mi teplo. A potom zima. A stale striedacka.
Vrrr.
A chytaju ma myslienky a spomienky a nostalgia.
A tieto pesnicky su mojimi nostalgickymi spomienkami na rok v KE s Erikou a na vsetko uzasne, co sme spolu zazili a prezili.
A tak ich pocuvam, lebo som ich uz nepocula strasne dlho a vychutnavam si vsetko, co mi tie songy pripominaju.

New Radicals - Someday We'll Know
New Radicals - Mother we just can't get enough
Joan Osbourne - One of Us
Queen - Don't Stop Me Now
The Postal Service - Such Great Heights

A vlastne milujem to, ze existuje tolko veci, co mi nieco pripomina.
S mnohymi vecami sa mi spajaju songy,ktore vzdy,ked pocujem, zastavim sa a usmievam sa nostalgiou alebo len tym obycajnym pocitom.
To pozna snad kazdy..

K Erike mam takych pesniciek mnoho mnoho.
Pesniciek,ktore na intraku hrali dokola, na ktore sme skakali, pri ktorych sme spali, pili, zili.

Aj s Barou mam teraz hrbu takych pesniciek a som rada.
Som rada, ze ich je vela,lebo to znamena, ze mi ju casto budu veci pripominat v buducnosti.
Ked s nou nahodou nebudem.
Veci ako soundtrack Pulp Fiction, Offspring, Daniel Landa.
Vsetko veci, ktore sa nevyhnutne spajaju s jej autom a s krikom na plne hrdlo.

Potom su aj take davne veci, ako je Bosorka od Elanu, na ktoru som tancovala kedysi davno pradavno s mojou laskou.
A vela vela inzch.
Juch.
Milujem spomienky.
Je to ta najuzasnejsia vec na svete.