cwbe coordinatez:
101
63539
63556
3286961
3819351

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::29
65 ❤️


show[ 2 | 3] flat


niko0
ign0
Predpoludnie

Vyrazame na cestu: nalozeni v aute, s ocakavanim, ze dnes bude den, ked uzrieme majstra a nadviazeme nenapadny prvy kontakt. Cesta odsypa celkom svizne, Melisko hulaka a my upierame zraky v dial. Z poloprazdnej dialnice odbocujeme na Banovce. Mraci sa, pocasie sa tvari truchlivo. Popri ceste sa v dedinkach striedaju cerpacky, intim salony, miestne urady a genericka brizolitova architektura slovenskeho vidieka.




Vchadzame do Novakov, privita nas carovna priemyselna sceneria. Zapisujem si na pomyselny zlty papierik: 'Obhliadnut fabriky zblizsa, aj s fotakom'. Nechavam si to na neskor, dnes nas tlaci iny plan.




Konecne, Prievidza. Zneju fanfary, cinely a jebu bubny.




Popoludnie

Pred cestou som sa nalezite pripravil a vyzbrojil sa planikmi udajneho majstrovho bydliska. Blizime sa k cielu. Na pravej strane kruhoveho objazdu svietia v druznom objati loga Tesca i Kauflandu. Parkujeme, pesi prechadzame skrz cestu.




Dych sa zrychluje, srdce tepe, bubny jebu dalej. Lava strana objazdu usti do Bjornsonovej ulice.




Panelak s vchodmi cislo 1 a 3. Ak kataster neklame, majster byva na prizemi vchodu 3.




Obhliadka zvoncekov pri vchode potvrdzuje ze sme na spravnej adrese. Ostava uz len odhalit presnu polohu Meliskovie obydlia.




Obchadzame vchod a snorime, zvazujeme. Ktore okna ustia do posvatneho bordelu majstrovej svatyne? Zazda sa mi, ze pocujem nezamenitelny Etelin hlas, kdesi za oknami. Prelud?
Jeden z nas sa vybera opatrne patrat priamo pred okna jedneho z bytov. Zrazu sa otvori okno, a ktosi spusti: 'Co tu chcete? Co tu chodyte? Zavolam policajty na vas!' Niet pochyb, je to sama Etela.
Prvotne sklamanie z nesikovneho utajenia nasej misie sa miesa s radostou: sme na spravnej adrese! Etela pokracuje v hulakani, ulica upriamuje pozornost Meliskovie okna. Id Portage sa zbabelo dekuje z miesta cinu, my vsak ostavame.
Snazim sa vybrat telefon z vrecka a zaznamenat tieto pamatne chvile. Zial, Etela sa skryva v anonymnom sere bytu, ulicou sa nesie len jej nezamenitelny vokalny prejav. Zapinam nahravanie zvuku, Etela vsak ma dost, zatvara okno. Ulica tichne.




Nie nadlho. S rachotom sa za mnou otvoria vchodove dvere a z nich vybieha mala, bachrata ciganka s prepadnutymi ocami v blankytne modrej teplakovej suprave. 'Vypadnyte odtalto, zavolam policajty na vas!', huci. Neverim vlastnym ociam, Etela nazivo! Skor nez stihnem prekonat prvotny sok a vytiahnut fotak, Etela tresne dverami a mizne v tme. Ostavame stat ako obareni, ale kedze rozruch uz zacina naberat na intenzite, svihom sa poberame prec z Bjornsonovej. Po chvili si uvedomim, ze v ruke drzim telefon. Vypinam nahravanie: o, vzacny to ulovok. Prichadzame naspat k autu.

Nasleduje bojova porada: co dalej? Kedze majster zjavne nie je doma, musime sa vybrat za nim. Prvym cielom je Papuca. Po pociatocnom bludeni po sidlisku nachadzame rovnomennu krcmu nedaleko kostola.




Vojdeme dnu, do sera, dymu a smradu zasychajucich pivnych mlak. Zial, majstra niet. Fotak nechavam skryty, nechcem drazdit osadenstvo podniku. Aspon teda uhasime smad kofolou / pivom. Sadame si na terasu, vo vnutri je neznesitelna atmosfera. Popijame.

Coskoro v hroze zistujem, ze som si omylom vymazal krvopotne uloveny Etelin picung. Co teraz? Zial, akciu musime zopakovat. Rychlo dopijame a vraciame sa na miesto cinu. Parkujeme obdalec a zakradame sa k oknam vchodu cislo 3. Plan: vylakat a vydrazdit drahu Etelu a zaznamenat udalosti.

Jeden z nas klope na Meliskovie okno s narychlo pripravenou a velmi nepravdepodobnou otazkou ohladom obyvatelov domu. Etela sa chyta, odznie stroho primitivne a znacne vulgarne interview. Poberame sa prec, nadnes stacilo, majstra tu jednoducho niet.

Aby sme dodrzali itinerar patracej akcie, poberame sa do Rampy. Akoby z oka Papuci vypadla, vratane Lacovej nepritomnosti.




Poslednou zastavkou je Septima. S prekvapenim zistujeme, ze udajna Meliskova podobizen, ktora nedavno preletela eterom, bola zvecnena prave v tomto podniku. Do tretice nam stastie nepraje, tak tu aspon zapijeme zial.

Tot vse. Obloha sa vyjasnuje, a my sa poberame na dlhu cestu domov.