Gustáv sedel doma (mimo ľudí) na dvore pri ohni s Jasmínkou. Bol príjemný večer, popíjali vínko, rozprávali sa o dianí v lese, keď v tom zrazu spozorovali, že všade navôkol nastalo ticho.

Zahladeli sa do dialky, kde na hranici ich lúky a lesa uvideli približovať sa 2 svetlá z horiacich fakiel. Keď boli dvaja obri už natoľko blízko, že rozpoznali ich obrysy, utekali sa skryť do domu. Avšak pred dverami stál a uškŕňal sa tretí obor.

Nebolo úniku, gustáv sa aj pokúsil o boj ale po jednej rane od obra ostal ležať omráčený a bezmocne sa prizerajúci tomu, ako zväzujú Jasmínku, ktorá kričala o pomoc, avšak nebolo naokolo nikoho, kto by im pomohol a keby aj, málokto by sa odvážil postaviť sa trom zlovestne vyzerajúcim obrom veľkým ako strom. Volali sa Gašpar, Gaštan a Topinambúr. Potom zviazali aj Gustáva a zavesili ho hlavou dole na konár stromu. Potom odišli. Gustáv ostal visieť, plakal pri pomýšlaní na to, že by už Jasmínku nikdy neuvidel, na to aký ju čaká s obrami osud, už radšej ani nepomyslel.

Láska, ktorú k nej cítil, však bola natoľko silná, že ho nenechala sa vzdať a dodala mú všetkú silu na to aby ju zachránil. Začal rozmýšlať, ako by sa zo stromu dostal. Mal však zviazané ruky a nohy, k tomu ešte visel dole hlavou a nebolo východiska ako sa zo stromu dostať. Tu si spomenul ako mu mama rozprávala rozprávky o lesných vílach, keď bol malý. V kútiku duše si teraz nesmierne prial, aby sa nejaké zjavili a pomohli mu...V diaľke už bolo vidieť len malé svietielka fakiel unikajúcich obrov, nesúcich jeho dievča. Doznievali aj dunivé zvuky ich krokov, a za chvílku zmizli v závoji lesa.

Zdvihol sa vietor, začalo poletovať lístie, mesiac vyliezol spoza oblakov, rozsvietil krajinu a s ňou aj korunu veľkej Lipy, na ktorej visel. Bola to stará lipa. V širokánskom kmeni mala dieru veľkú natoľko, že by sa do nej schovalo malé 3 ročné dieťa. Mal ju rovno oproti sebe a ako sa rozsvietil mesiac, začali jeho lúče prenikať do stromu a z diery vyšiel svetlý oblak modrej farby.

Vyleteli dve lesné víly. Darminka a Kaminka, rozviazali ho, spadol na hlavu, pozbieral sa, postavil a nechápavým pohľadom sledoval, čo sa to práve stalo. Vlastným očiam nechcel uveriť, že má pred sebou dve víly.

"
Gustáv: Ďakujem Vám, že ste mi pomohli.
Kaminka: ešte sme len začali. Dopočuli sme sa čo sa tu pred chvílou stalo a ty si nás volal o pomoc, tak sme prišli.
Gustav: Tak ako už iste viete traja obri uniesli moje dievča do lesa, mňa tu zviazali. Pamätám sa však na smer, ktorý išli. Musím ju zachrániť.
Darminka: pomôžeme ti."

A tak sa spolu vidali do lesa, po veľkých stopách, ktoré ostali vryté v zemi po mohutných nohách. Obri sa volali Gragóni a boli jednými z najsilnejších bytosti obývajúcich les.

Cestou v lese zrazu zacítili oheň a v diaľke zazrel malú žiaru vychádzajúcu spoza stromov. Začali sa teda pomali aj s Darminkou a Kaminkou plížiť ku zdroju svetla. Keď ich uvideli, jeden stál, rozprával o veľkom kancovi, ktorého včera ulovil a ostatný dvaja popri ňom sediaci počúvali a vedľa nich ležala na zemi Jasmínka.

Schovali sa za padnutý strom, oči Gustáva a jasmínky sa stretli...ukázal je aby bola potichu a spolu s vílamy vymyslel plán ako ju zachrániť. Ako obri popíjali nazbieranú ďažďovú vodu, mali džbány v podobe na strome rastúcich hríbov, položené vedľa seba. Víli našli korienok zo Rastlinky Blažených Snov a vyžmíkali z neho po kvapke do ich krčahov. .

Obri po chvíle zaspali, Gustáv pribehol ku Jasmínke rozviazal ju a spolu utiekli...a ako to býva i nebýva v rozprávke koncom : žili sťastne aj po smrti :)