posledne jesenne rano
prevaha tmy nad dnom hovori o prichode zimy
vytratili sa zastupy pochodujucich turistov
ostrov spustol
zostala iba hlboka unava ktora poziera zvysky hocicoho dobreho
zima tu znamena vietor a dazd a ticho a samota

balansujem na hrane totalneho vyhasnutia
uz davno nepomahaju tie ranne prechadzky, zapady slnka, caj
ani ine triky
nevladzem
samozrejme mouzem si za to sam
viem korene tejto sracky siahaju pekne hlboko a su poriadne prehnite
pluca mam zamorene cigaretovym dymom

svoje paksametle si balim dlho do noci
nadejam sa ze v krajine kde zimu je
vysedavat pri piecke na chate s kamaratmi ked vonku mrzne az prasti
kde mraz maluje na okna
sa mi aspon trosku ulavi