Preco potrebujem k stastiu tak vela?

Preco nemoze raz proste prist samo?

Preco musim o kazdy kusok radosti bojovat ako posledny chudak, ktory si nic nezasluzi?

Pozeram svoju hlavnu nodu a pamatam ako som ju naposledy s velkom davkou spokojnosti v dusi upravovala a v tej chvili pocuvala Nohavicu - Mikymauza...ta pesnicka ma dojimala textom, a hoci som ju pocuvala so smutkom, bol tam nadhlad, pretoze som sa citila stastna...teraz ju pocuvam znovu a kazde slovo je tak strasne vypovedajuce , az to nie je prijemne...


Je nacase nieco zmenit...

Zmobilizovat vsetky sily, ak este nejake mam a zacat zase raz veci menit...

Neviem,ci to zvladnem...