total descendants:: total children::4 2 ❤️ |
![]() Lucia Dovičáková/SECRÉT Vernisáž výstavy Lucie Dovičákovej s názvom SECRÉT bude vo štvrtok 28. februára 2008 o 18.00 v IC Culture Train ( Nižná úvrať 25, Vyšné Opátske - Košice) Po vernisáži nasleduje after party na ktorej sa predstavia DJ Iči a VJ Laska. Výstava potrvá do 23. marca 2008. Kurátorkou výstavy je Mira Putišová. Samostatná výstava Lucia Dovičákovej (narodená v roku 1981, absolvovala Katedru výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach, Ateliér súčasného obrazu u prof. Rudolfa Sikoru v roku 2006) prichádza po dlhšom časovom odstupe, no práve vďaka nemu je možné odčítať ďalší hmatateľnejší posun v jej výtvarnej tvorbe. Momentálne sa prezentuje kolekciou malieb, ktoré vznikli v časovom rozmedzí posledných dvoch rokov. Pri pokuse zadefinovať jej výtvarný profil je nutné dodať, že doteraz svoju tvorbu (vrátane obdobia štúdia) realizovala v širšom spektre médií – fotografii, animácii, videu a maľbe. Bez ohľadu na použitú techniku však väčšinu z nich zastrešovala spoločná silne seba-referenčná poloha, avšak často krát svoju fyzickú prítomnosť v diele sprostredkovala rôznymi zástupnými symbolmi či vlastnými komentármi, ktoré sa ku nej a jej intimite silne viazali. Seba-referencia je vlastná i jej najnovším prácam, v nich však autorkina prítomnosť viac vystupuje do popredia, no i napriek tomu je stále zachovaná určitá sofistikovanosť. Odhaľuje sa cez postavu samej seba ako osoby malého dievčaťa a v podobnom duchu do svojich plátien integruje svojich najbližších, alebo po novom vizuálne zhmotňuje niektoré zo svojich spomienok na detstvo – zažité či prerozprávané príbuznými. Transformované jej výtvarným spracovaním vyznievajú bizarne, provokujúco, trochu úchylne, no rozhodne úderne. Za povšimnutie stojí zobrazenie puta – súrodeneckého, sesterského, no i takého, ktoré ona z odstupu času vníma negatívne a jeho jadrným vizualizovaním sa ho snaží negovať. Lucia Dovičáková nepochybne stále disponuje veľkou dávkou introspekcie ponúkajúcou vstup do vlastných príbehov. No v jej prípade nejde o taký typ, ktorý prináleží postfeministickému alebo gendrovému umeniu. Jej osobitá introspekcia v kombinácii s pravdepodobne zámerne neuhladeným a nevyčisteným maliarskym rukopisom však rozhodne ponúka zaujímavý výsledok. |
| |||||||||||||||||||||||