Dal som si ulohu: jasne si naformulovat co ocakavam od vztahu. ako si myslim, ze moze obohatit moj zivot, ake su podmienky, za ktorych sa oplati vztah udrziavat a preco (ci?) vlastne vobec tuzim po partnerstve.
Je mi jasne, ze kym z mojho podvedomia vyplavu odpovede, chvilu to potrva.. napadlo ma ale, ze isto sa najde clovek / ludia, ktori si uz podobnu otazku polozili a zodpovedali.
Tymto vas vsetkych, co si toto precitate, prosim o zamyslenie, a ak viete, napiste par slovami co vy od vztahu ocakavate.
Thanx! :)

edit: tak dumal som dumal a myslim ze uz to mam konecne ujasnene, ako som slubil tu je moj zoznam:

- laska a deti. nad tym som nemusel ani rozmyslat, lasku hned, deti neskor (z praktickych dovodov :)

- podpora, zaujem, porozumenie. aby jej zalezalo na tom, co robim, ako sa citim, snazila sa to pochopit a poskytovala mi aspon dusevnu podporu. pri tom porozumeni nejde ani tak o racionalne pochopenie, ale schopnost vcitit sa a akceptovat ze dana vec je pre toho druheho dolezita.

- uprimnost, konstuktivna kritika. trochu to suvisi aj s predoslym bodom - ak ma vztah fungovat samozrejme tieto body musia splnat obe strany a bez uprimnosti niet pochopenia. co sa kritiky tyka, je vemli dolezita a obzvlast ak nie je prijemna a tyka sa niecoho citliveho je dobre ked mi ju povie niekto komu doverujem a kto sa nesnazi len si rypnut alebo ma zneistit a ziskat nadomnou "navrch". v ziadnom pripade ale nemam rad "milosrdenstvo" v podobe zamlciavania bolestivych skutocnosti.

- sloboda. nechat toho druheho zit svoj zivot, nesnazit sa ho zmenit podla svojich predstav a akceptovat ho. nezneuzivat citovu vazbu na manipulovanie s tym druhym. podotykam ze tu ide o vnutornu a dusevnu slobodu, nie o iste ustupky a prisposobenia ktore si samozrejme vyzaduje spoluzitie v partnerstve ;)

- intelektualne porozumenie. nad tymto som dlhsie uvazoval, lebo to nie je pre mna uplne nutne pre priatelstvo, ale racionalne uvazovanie je dolezitou sucastou mojej osoby a myslim ze pokial by sme sa s partnerkou nedokazali porozpravat o tom co sa mi zrovna honi hlavou asi tazko by sme dosiahli porozumenie aj v ostatnych veciach. inteligencia je tiez predpokladom pre konstruktivnu kritiku mojich nazorov a okrem toho je pre mna velmi pritazliva :)

- iny, zensky uhol pohladu na svet. muzi lietaju v oblakoch, zeny stoja pevne na zemi.. viem ze je to zovseobecnenie ale v zasade to plati. tym ze zijem so zenou, mozem zdielat to, ako vnima svet, ako reaguje na situacie, ake ma potreby a to ma obohacuje.

- zmena, dynamika. svet sa meni, ja sa menim, vsetci ludia sa menia a to je dobre. tvarit sa ze udrziavame nejaky "status quo" a nazyvat to stabilitou je sebaklam. ziaden vztah nie je nemenny a ocakavam ze aj moja partnerka bude schopna zmeny prijat, reagovat na ne a obcas bude aj povodcom nejakej tej zmeny. moze to byt sice narocne a obcas riskantne ale ja bez toho nejako neviem fungovat. (poprosim ftipky typu "no pockaj ked sa rozhodne zmenit partnera" si nechat pre seba :P)

- zenu ktorej mozem verit ze ma nezradi a neublizi mi

P.S.: asi netreba prilis zdoraznovat ze vsetky tieto ocakavania sa budem aj ja snazit vo vstahu naplnit
P.P.S.: este raz diki aj za vase prispevky ktore mi tiez pomohli si to takto naformulovat :)