total descendants:: total children::1 3 ❤️
|
Báseň pre Vílu Náš osud sám osebe nie je, hovorieval, je ním náš sen a raz, Čarodej v Jednote sa ZnovuZrodil, vtedy dualita v jeho svete zmizla. To, keď pochopil, čo hovorievala mu vždy Víla - Všetko je Dokonalé, čas je relatívny, Všetky farby nášho sveta sú len v našej vlastnej mysli. Peklo a či Raj? Sen. Vždy máme na výber. A tak čarodej len stíšil mysel svoju a len ticho vysmiato vždy sledoval, aký práve beží dej a vždy sa už len smial, nikdy neprestal pochopil on vtedy totiž, v tom Svätom momente Čara Trblietavého, že všetko, úplne všetko, vždy dve tváre má, a len dve, a ukáže sa vždy tá, ktorú si zvolíme, závisí len a len od toho, na ktorú z nich zameriame pozornosť našu, ak na Svetlo zameriame sa, ukáže sa, či už po chvíli, alebo po dvoch, alebo občas aj hneď,Pochopenie, Rast Prebudí sa, kde duša Mocnie tak ak na tmu ale, ukáže sa temné, tmavé, to kúsok z nás vtedy zomrie a bude v strachu plakať, až dovtedy, kým Svetlé ZnovuZrodenie v kruhu ďalšom nás nastane a tak čas plynul, a Obaja si snili svoj sen Žiarili si, každý ten svoj a ich Žiara rástla to, ako Vedomie Živé, JAS, sa v nich stále viac budilo Ticho si svietili. Až raz ich Sny sa Stretli a Jedným stali sa to vtedy, aj všetky ostatné Víly aj všetci ostatní Anjeli Smiali sa a nikdy už neprestali sa lebo aj oni Vedeli že Dobre je a teda aj bude a nikdy inak amen ***;o)) |
| |||||||||||||||||||||||||||||