dve básne na zamyslenie sa, :oD alebo presnejšie, skôr zaCítenie sa:oD


Čarodej, Trpaslík, Víla, spáči a Stred

Kto nePracuje, neČaruje
toť Pravda odveká
aneb Slnko nitra kto si neodhalí, nečudo že mraky chmúry tmavé cestu (Viď) mlžia
kto Šťastie neMal, ten ešte stále mútne vody kalí, po kolená bahno svojej duše brodí
kto Šťastie Má, ten (už) Sám Seba DoČista (Vy)Sníva(l)
takže, vám teda všetkým, Šťastie Prajem
(a to tedaže popriať (si) niečo, to neni len tak vec, Energetický Úkon, Zrod či Liek, ako každé zameranie pozornosti nakoniec)
nech už Prebudí sa (Svätý) Sen
ale Čarodej, ticho už
trpezlivosť, Víla vraví
ale zase odtál potál, Trpaslík jej odvetí
Pravdu máte všetci traja, vraví (im) Ticho(m) (Stred)








"Přibližuješ dotyk nitra
tichem trpělivý
jakoby přibitý k Videní"
Timo