uvedomovanie si vlastnej existencie a s jej dôsledkami je základ.
ak by si niekoho posadil a začal mu vykladať, čo má a čo nemá robiť, nič nedosiahneš, teda okrem silného odporu. a klasický ľudia si podľa mňa skoro vôbec neuvedomujú seba a všetký relácie na iných jedincov, prostredie, skutočnosti, poznatky...
žijú ako nevedomé zvieratká vo svojom nepriepustnom maličkom výbehu a čo je za plotom ich ani len nezaujíma.
koľko ľudí, pre ktorých je najväčšou prioritou ísť sa pretŕčať do nákupného centra, mať najlepšie etc. si uvedomuje, čo skutočne robí? že prejsť tých 100metrov v aute je zbytočné? že kvôli kožuchu ktorý majú na pleciach zomreli nevinné zvieratá? že na každú vyslovenú vetu sa naväzuje tiséce asociácii? a takáto je väčšina populácie vyspelých krajín. a z mainstreamu si dokáže len veľmi veľmi maličká časť po čase uvedomiť, čo sa vlastne odohráva pred ich očami.
uvedonmelosť je jediná cesta. ale ako ju dosiahnu tí, čo nepremýšlajú?


Theres something cold and blank behind her smile.. (coma)