dnes som zistila, ze aka je dalsia potycka cestovania daleko za skolou....
-ked sa dlho nachadzas na mieste svojho prechodneho bydliska (TT), nie si dlho na mieste svojho trvaleho bydliska(SL),z coho vyplyva, ze kurva ked konecne dojdes domov, tak kym stihnes pooslavovat vsetky predchadzajuce sviatky so svojou "starou partiou", tak je nedela rano a ty s plnou hlavou borovicky vstavas, aby si prezila 6 hodinovu neisto-zaludkovu cestu do TT... uz sa tesim, ako budem svojim vrelym dychom a sem-tam miernym odgrgovanim obstastnovat cele kupe... teda ak nenatrafim na lietadlovy vozen... uz vidim, ako budem pol cesty cumiet do okna, aby vsetci nevideli moj vykaleny pohlad a pritom mi bude chujovo z toho, ako sa to tam vsecko krasne rychlo hybe spolu s mojimi zaludkovymi stavami, popritom budem trasucimi sa rukami neisto odpijat z dvojlitrovej mineralky a cakat kym to pride, budem sa snazit zaspat, ale urcite ako vzdy natrafim bud na dve scientifikovane, filozoficky zalozene pani ucitelky ZS, ktore s pisklavymi hlasmi budu rozvirovat moje jemne usne bubienky, ktore kazdu odozvu buracajuceho smiechu budu trimmovat az do mojich vnutornosti.....

a este vysvetli rodicom, ze fakt veeelmo pekne dakujem za obed, ktory si bohuzial nebudem moct vychutnat, hoci museli kvoli mne stavat ovela skorej, lebo ten skurveny vlak mi ide uz o dvanastej!!!!!

a aby toho nebolo maaalo, tak dnes vecer sa treba zas "zabavit s partiou z TéTé" = rozumej BOROVICKA NEMA DNO .... (my "bohuzial" tiez nie:P)