Energetická sociálna metafyzika
aneb
Miluj blížneho svojho!


Milovanie niekoho, to nie je len tak, je to energetický úkon. Tak isto ako aj hnev, nenávisť, či iné škodlivé negatívne emócie.
Cez ne zameranie pozornosti, na ""druhej strane""(na energetickej/duchovnej rovine) tvorí tvary, ktoré pôsobia na objekt pozornosti. To platí ako aj keď človek zameriava pozornosť sám na seba, (uvažuje v nejakom emočnom zafarbení, myslí, sústredí sa, alebo proste sa len nejako emočne cíti) ako aj na svoje okolie a na iné bytosti.
Energia rastie, ak je naladenie pozitívne, klesá ak je negatívne. Od úrovne našej energie závisí kvalita všetkých našich, ako aj "vnútorných", tak aj "vonkajších", životných procesov.

Áno, každým zameraním našej pozornosti, tvoríme na ""druhej strane"" energetické polia, ktoré pôsobia, spôsobom vychádzajúcim z ich nátury, zo smeru a "zafarbenia" ich zamerania.

Najvhodnejšie na Celostné Pochopenie toho, čo sa deje na ""duchovnej rovine"", ak zameriavame našu pozornosť, povedzme na okoloidúceho človeka, sú metaforické opisy. Napríklad pri súcite, láske či priatelstve, ktoré k nemu cítime, posielame do jeho duše "vetrík, kvety, hviezdičky, slniečka,... zdravia, krásy,...",ktorá pôsobia na dušu Liečivo, pri hneve,či inej negatívnej emócii na neho zameranom, smerom k jeho duši vysielame "jedovaté šípy, ostne, ohnivé kade,...".
Jeho duša reaguje. Negatívne zameraná energia mu môže škodiť. Od sily našej zameranej pozornosti, ako aj od Sily jeho duše, jej vnútornej integrity (súdržnosti, neporušenosti, Energie) závisí, ako hlboko dnu a či vôbec, si tieto tmavé šípy do seba pustí. Ak je jeho duša slabá, žitím doráňaná, tieto nové nami spôsobené rany na jeho duši sa len pomaly a(lebo) ťažko hoja, uniká mu cez ne Sila.
Schopnosť jednobodovo zamerať pozornosť je u ""väčšinovej populácie"" našťastie (alebo v prípade pozitívne zameranej pozornosti - nanešťastie) slabá, teda sila ich energetického pôsobenia, je priamo úmerne tomu, slabá. Pri jednorázovom zameraní pozornosti, ak ju zamerajú v "bežnom emočnom rozpoložení", energeticky pôsobia síce predsa, ale velmi slabo.
Ak ale vybuchnú v silnom návale nejakej emócie, sila ich energetického pôsobenia, priamo úmerne sile tejto emócie, vzrastie.
Taktiež toto pôsobenie sa, ak je pravidelné v čase, kumuluje, alebo ak sa zmení emočné zafarbenie oproti predošlému, môže sa tento ich energetický vplyv, podla zmeny ich emočného naladenia pri zameraní ich pozornosti, zmeniť. Tak isto je tu nutné spomenúť, že energetické pôsobenie na niekoho, či niečo, sa nedeje len tak saméosebe, ale všetko sa zrkadlí vo všetkom, najvhodnejším zobrazením fungovania prírodných dejov je fraktál, kde akákolvek časť tohto obrazca (faktálu), v sebe obsahuje celý celok. Všetko sa zrkadlí vo všetkom, na ""druhej strane"" (energetickej rovine sveta) duplom. Ak vplývame teda na niekoho či niečo nejak, vplývame takým istým spôsobom tým aj na nás samotných.

Takto teda celý náš život non-stop čarujeme. Jednak zameriavame našu pozornosť na nás samotných, na smer nášho života, na budúce deje "vonkajšie", a aj "vnútorné" - na naše zdravie, či už psychické alebo aj fyzické a tých tvarujeme ich energiu, priamo podla ktorej sa ďalej formujú, jednak takto energeticky vplývame na celé naše okolie, ktoré s našou pozornosťou príde do styku. A tým nepriamo vplývame na ""hmotný svet"", ktorý sa tvaruje na predobraze energetickej roviny.
Energia sa hromadí a tvaruje, podla toho, ako zameriavame našu pozornosť. Neplatí to len o našom vplyve na nás samotných a na naše živé spolubytosti, tak isto sa energeticky vplýva aj na atmosféru, či energiu miest. Za príklad tohto posledného druhu pôsobenia nám môžu poslúžiť napríklad cintoríny, kde ludia sa velmi často zameriavajú, ešte aj v tejto pretechnizovanej materiálnej dobe, na ""druhú stranu"" na ich zosnulých blízkych,ktorí sú už ""na druhej strane"" a tým stenšili na tomto mieste hranicu, bariéru medzi týmto ""hmotným svetom"" a ""svetom jemnohmotným"". Tak isto rôzne Sväté pútnické miesta, či už ide o miesta "energeticky nabité" z velkej časti luďmi, ktorí sa tam modlia či vykonávajú obrady, ako rôzne svätine či chrámy, alebo aj prírodné miesta Sily, "nabité" z väčšej časti pôsobením Prírodných Síl.






Čarodej tým, že sila jeho/jej schopnosti koncentrovať pozornosť je ovela väčšia (pretože túto schopnosť neustále trénuje, posiluje) , než u ""bežnej populácie"" je prípadom Mocnejším.
Sila jeho energetického pôsobenia, pri jeho zameriavaní pozornosti, na svoje okolie, ako aj na neho samotného, je ovela väčšia, vplýva teda energeticky ovela hlbšie, mocnejšie pôsobí, teda mal by sa mať duplom, ak nie "truplom:o)" napozore, kam vkladá svoju Silu. Preto je nadmieru dôležité, aby mal svoju mysel pevne v rukách, aby mu "nebehala samaodseba hore dole", aby ho "neovládali" nekontrolovatelné emócie, inak zlenedobre.
Nech teda kultivovanie dobrých (láskyplných, "zdravých") vlastností v jeho/jej charaktere vždy pevne ide ruka v ruke s neustálym plnoúväzkovým tréningom koncentrácie jeho/jej pozornosti.



Tuto mi nedá nespomenúť prvú líniu Čarodejov Castanedovského cyklu, ktorí stratili svoju "ludskosť" a preto zničili sami seba. Výstižne a celkom široko túto tému rozpracováva J. Karika v troch článkoch "Čarodejnícke cykly":
http://www.putnici.sk/newsread.php?newsid=1239
http://www.putnici.sk/newsread.php?newsid=1270
http://www.putnici.sk/newsread.php?newsid=1296

Stručne citujem "o čo ide" z prvého linku:
".. Podľa dona Juana existoval pred novým čarodejníckym cyklom (druhým cyklom, novej druhej línie čarodejov, ktorej "súčasťou" je aj Carlos Castaneda a jeho učenie - pozn. ode), ktorý započal približne v novoveku, starý čarodejnícky cyklus siahajúci svojou históriou až do hmlistých a bájnych časových období ležiacich mimo bežnú historiografiu. Čarodejovia tohto cyklu sa vyznačovali posadnutosťou mocou, túžbou ovládať a temnou záľubou v oblastiach bytia, ktoré by sme dnes mohli označiť ako démonické alebo klifotické. Táto fascinácia im na jednej strane umožnila dosahovať úžasné magické výsledky, prekonávať čas i priestor a využívať sily spojencov nevídanými spôsobmi, no zároveň ich postupom času „sploštila“ do foriem zvrhlých, morbídnych, zlovestných a pre bežný svet takmer úplne nevnímavých bytostí, čo im prinieslo záhubu. Pre čarodejov starého cyklu malo poznanie zmysel len vtedy, ak sa priamo vzťahovalo k rozširovaniu sféry a možností osobného vplyvu – dominancie.
Oproti tomu pre čarodejov nového cyklu, ku ktorým prislúchal aj don Juan, je cieľom ich snažení dosiahnutie stavu „mužov poznania“ a abstraktných cieľov, akými sú napr. absolútna sloboda alebo absolútne vedomie.

.....Čarodejovia nového cyklu v snahe vyhnúť sa nezávideniahodnému osudu starých čarodejov vyvinuli súbor pravidiel správania sa, ktorý si učeník musí bezpodmienečne a vynikajúco osvojiť spolu s tým, ako siaha po magickej sile. Týmto súborom je tzv. bezchybnosť, teda najefektívnejší spôsob zaobchádzania so svojou energiou. U čarodeja, ktorý sa nespráva bezchybne (v zmysle nagualského chápania tohto pojmu) a napriek tomu siahne po magickej sile, totiž nastáva zvláštny fenomén - táto sila, jej energetické prúdy, objavia štrbiny v jeho svetelnom obale (tj. vady v bezchybnosti), sústredia sa na tieto miesta a mnohonásobne ich zväčšia, čím sa mnohokrát umocnia aj pôvodné osobnostné vady čarodeja. Najčastejšie ide o túžbu po moci, posadnutosť vlastnou osobou - seba-dôležitosť, fascináciu temným oblasťami bytia, morbiditu a pod."


Tak isto sa táto téma dotýka aj chaosmágie, tak isto citujem z toho prvého linku:
"... Chaos-mágia sa oprávnene snažila redukovať zdanlivo nepotrebné, dogmaticky a moralizujúco pôsobiace nánosy v magickej teórii i praxi, ktoré ju zbytočne komplikovali a činili neprehľadnou. Tento postmoderný prístup k mágii sa postaral o jej dekonštrukciu a spoľahlivo dokázal, že mágia vynikajúco funguje aj bez obmedzujúcich moralizujúcich prímesí. Tento dôkaz bol bezpochyby potrebný, pretože tradičná mágia sa dostala do štádia, kedy začínala byť dogmám a moralizujúcim prímesiam prisudzovaná väčšia dôležitosť než samotnej živej mágii. Hrozila skostnatenosť, petrifikácia a strata kontaktu s magickým jadrom náuky. Avšak mágia odprostená od akéhokoľvek súboru poznania a kódexu správania sa preukázala ďalšiu svoju vlastnosť - takáto mágia pôsobí zhubne na svojho nositeľa (tj. na mága), rozkladá jeho osobnosť nevhodným spôsobom, deformuje ju do monštróznych, mocou a osobným úspechom posadnutých podôb. (Preto je Nutné aby naša Cesta Vždy mala Srdce!! - pozn ode)



Ďalej by som sa tiež chcel dotknúť témy "spätného odrazu" pri ""černomagickom pôsobení"" (teda toho, že černomagický energetický akt (s priamym vedomým zámerom uškodiť objektu zamerania pozornosti, opak zámeru Liečiť/Pomôcť/...) sa priamo prejaví aj na jeho pôvodcovi (mágovi/ čarodejovi).
(Teda jasneže, hlavne ak pôsobíme, povedzme v neutrálych emočných/zámerových farbách, je nám často ťažko vymedziť, či je naše pôsobenie "biele" a či "čierne", hlavne preto, že to, že našou Vôlou niekde energeticky zatlačíme, má často nedozierny dosah na celý systém sveta.
Na to nám ale slúžia šamanskí spojenci, na Celostné posúdenie, čo a ako a či vôbec (magicky) pôsobiť.

Keďže sa temným magickým praktikám, priamemu vedomému temnému pôsobeniu, samozrejme nevenujem, mňa osobne sa táto téma nedotýka, stretol som sa ale s tým v knihe Josef-a Veselého "Magie pro pokročilé", a hrá mi to sem do témy, takže to sem dávam tiež.
J. Veselý v tejto knihe spomína, že to, či na Čierneho mága vplýva spätný odraz jeho temných kúzel, závisí od magického konceptu, v ktorom daný mág pracuje. Podla toho, čo J. V. píše, teda na mágov, ktorí pracujú v rámci konceptu, vychádzajúceho hlavne zo "stredovekej európskej mágie" spätný odraz pôsobí, ale na mágov venujúcim sa praktikám VooDoo, ktorých pracovný koncept nezahŕňa tento opis, to, že sa všetko mágovi vráti, spatný odraz nepôsobí vôbec a môžu si teda magicky "škodiť" kolko len chcú.

S týmto, čo píše J. V. nesúhlasím, z mojej skúsenosti je koncept zrkadlenia sa všetkého vo všetkom "mimo" magických konceptov (ide o Princíp, nie o koncept) a teda pôsobí vždy, nezávisle od toho, ako si to daný praktik "nastaví". Teda temní mágovia majú proste smolu, kopú si svojimi temnými praktikami vlastný magický hrob a to teda že im tam bude horúco.



Aby som tému ale strihol späť do Zdravého smeru, vrátim sa k Mágom Svetlým.
Svetlý Čarodej, tým že Lieči svoje okolie, Lieči zároveň aj sám seba, v šamanizme, ktorého jednou z hlavných esencií je Liečba, to platí "duplom". Sám som neraz, hlavne v začiatkoch spozoroval, že po šamanských cestách so zámerom Liečiť, vo mne nastal ovela väčší vzrast Jasu Vedomia, než po cestách s výskumnými cielmi. Keďže ale s postupnou praxou nadobúdame schopnosť stále viac Celostnejšie energeticky pôsobiť, v podstate zámer každej našej cesty sa dotýka aj energetického "upratovania, prinášania Sily" a tento rozdiel vo "výsledku" sa potom stáva už ""menej zjavný"".

Svetlý Čarodej tým, že prináša do duší JAS, tým že Lieči, prináša JAS aj sebe a celému svetu. A to neni žiadna metafora, či pokus o zasiatie spasitelského komplexu. Jasneže treba začať najprv sám od seba, získať svoju Silu späť, nadobudnúť pravidelnou Praxou velmi dobrý komunikačný kontakt so svojimi Spojencami, aby mohol Čarodej pracovať kvalitne aj pre svoje okolie a hlavne aby presne vedel, kde a ako a či vôbec energeticky pôsobiť.
Prínos aký ale jeho/jej energetická Práca má pre celý kolektív sveta, či až kozmu, je obrovský, neporovnatelný s pôsobením ""bežného človeka"". Čím jasneže nechcem ani náhodou znevažovať liečivé pôsobenie ""bežných ludských"" láskyplných činností, Čarodej ale pôsobí na ovela hlbších úrovniach, kam vedomie ""bežných ludí"" zatial nesiaha, pôsobí ovela prenikavejšie a hlavne Celostnejšie a teda aj s neporovnatelne väčším, silnejším účinkom.

Vela Zdaru bratia a sestry! :o)