Akurát som došla z divatla, takže mám ešte nastavené zmysly na maximum
vnímajúc iných a nie seba. (ale o inom)

takže Statky zmätky tentoraz
tešila som sa, prešovské divadlo mám veľmi rada
ale tak veľa chýb v realizácii som asi ešte ani nevidela (ak nerátam Akademický Prešov a Čakanie na Godota)

postavy boli heterogénne.veľmi.veľmi rozdielne
občas som mala pocit, že to bola vlastne paródia na Statky zmätky, keď jedna herečka neustále skákala zo
stredoslovenského na východoslovenský prízvuk a naopak
a toľko pomýlení ,-) achjáj. ale vtipnô bolo
najmä keď ujo Stražan rozprávajúc s malým synčekom sa obrátil ku nôžkam namiesto hlavy
a druhá herečka mu vraví:veď tu je!!!
+ asi 3x som zachytila chichúňajúce sa herečky (dobre to zakrývali,ale..)
niečo také by sa nemalo na javisku stávať
napriek tomu.strašne som sa nasmiala.
chudáci,ešte aj pri poklone herec vychádzajúci spoza dvier sa potkol a rozčapil na javisko
strašidelný smiech ,-))